Vyhľadávanie
Franz Kafka: Listy Milene
Bratislava, Kalligram 2008
Preklad Milan Žitný
Tieto riadky o slovenskom knižnom vydaní listov Franza Kafku novinárke, prekladateľke a autorovej veľkej láske Milene Jesenskej začnem celkom nerecenzentsky: spomienkou na to, ako pred rokmi patril List otcovi od tohto istého spisovateľa k lektúre, ktorá mi bola veľmi blízka pre neuveriteľnú hĺbku psychologického ponoru do komplikovaných synovsko-otcovských vzťahov. Pre jej sugestívnosť som sa k nej istý čas vracala...
Napokon, akým právom si robiť nárok na „recenzentské pozície“ voči privátnym listom, krajne intímnym vyznaniam určeným milovanej žene, a nahliadať tak do vnútra zložitej, rozporuplnej osobnosti spisovateľa a do jeho nemenej zložitých a rozporuplných vzťahov s Milenou Jesenskou. Takisto veľmi nekonvenčnou a komplikovanou bytosťou. Za adekvátnejší pokladám (aspoň v mojom prípade) pokus potichu a s pokorou vstúpiť do textov, a to bez ambície hodnotiť ich. Ide o listy z rokov 1920 až 1923, t. j. z obdobia intenzívnej listovej (prípadne telegrafickej) komunikácie medzi už známym autorom a začínajúcou novinárkou a literátkou, ako aj niekoľkých osobných stretnutí. Tie len pridali na dramatickosti rodiacemu sa vzťahu. V prvom roku bola korešpondencia Franza a Mileny vskutku intenzívna (niekoľko listov za jeden deň) a zachytávala najmenšie psychické poryvy a peripetie ich zvláštneho vzťahu. Pisateľ o nich až úzkostlivo detailne referoval adresátke..
Pri čítaní listov som mala pocit, že (popri záznamoch ani nie tak vonkajších udalostí ako spisovateľových podôb ich prežívania) predstavujú akési paralelné umelecké dielo, v ktorom sa Kafka, či už programovo alebo mimovoľne, stáva hlavnou témou. A aj protagonistom, ktorého spisovateľ skúma raz z väčšieho odstupu, inokedy z celkom bezprostrednej blízkosti, raz s nemilosrdnou až krutou prísnosťou, inokedy skôr blahosklonne. Raz naň nazerá pohľadom inklinujúcim k tragizmu, inokedy sa v jeho pohľade kmitnú (možno až prekvapujúco) záchvevy jemného, emocionalitou sýteného humoru prechádzajúceho do (seba)irónie. Tá akoby sa mu stávala mediátorom, možno aj ochranným a sebazáchovným prostriedkom pri jemne prepracovaných kresbách a komentároch najrôznejších udalostí, stretnutí (sprevádzaných komunikačnými ťažkosťami) s inými osobami, predovšetkým však pri vykresľovaní a komentovaní samého seba, svojho duševného rozpoloženia, konania, ktorému predchádzali dlhé procesy zvažovania, monologických argumentácií v prospech jedného, vzápätí druhého riešenia, a napokon procesy zložitého a (takmer vždy) bolestivého rozhodovania....
Isteže by sa dali identifikovať viaceré autobiografické prvky týchto listov a porovnávať ich s ich umeleckou transformáciou v Kafkových románoch a poviedkach, a takisto by sa dali identifikovať aj viaceré spoločné (príbuzné) tematické okruhy a motívy, ako na to upozorňuje prekladateľ a autor fundovaného doslovu k Listom Milan Žitný. Jedným z takýchto motívov je obraz ženy a vzťahu k nej, dôraz na sexualitu a postoj k pohlavnému aktu, ktorý spisovateľ chápal ako čosi nečisté, trápne, ošklivé, obscénne – alebo s tým súvisiaci motív mužskej, láskou zväčša oslabenej identity. Azda najpôsobivejšie však zaznieva v Listoch nepretržitý a nástojčivý pohyb v kruhu sebaanalýz. Pisateľ nie je schopný z neho vyjsť a možno napriek utrpeniu, ktoré mu toto krúženie prináša, ani nechce vykročiť. Podobnú nástojčivosť poznajú Kafkovi protagonisti zmietaní takisto rôznymi úzkosťami a pochybnosťami, obratmi k sebe a do seba, akoby takýmto sebazraňujúcim zakruhovávaním napĺňali zmysel vlastnej existencie.
Žiaľ, Milenine listy Kafkovi sa nezachovali, môžeme len vytušiť čosi o ich obsahu a forme na základe spisovateľových replík, prípadne z iných listov (napríklad tých, čo písala Maxovi Brodovi a sú súčasťou slovenského vydania Listov Milene, podobne ako je jeho súčasťou nekrológ Mileny Jesenskej a niekoľko jej fejtónov, dôležité poznámky, chronologický prehľad Kafkovho života a tvorby v rokoch 1919 až 1924, register osôb, časopisov, knižných titulov, ako aj už spomínaný pomerne rozsiahly doslov prekladateľa, dôverného znalca Kafkovej tvorby). Tieto „dodatky“ nesporne prehlbujú pohľad na Kafku sprostredkovaný jeho Listami Milene – literárnym dokumentom (a žiada sa mi dodať, aj dielom) nepochybne veľkej hodnoty.
Etela Farkašová
