Recenzia
Peter Mráz
02.02.2015

Listy zo starého dvora - Július Vanovič

Pohnutý osud poznačený dobou mal aj literárny historik a esejista Július Vanovič. K jeho knihe Listy zo starého dvora (MilaniuM) som preto spočiatku pristupoval rezervovane. Nemal som práve náladu na „vyplakávanie starého muža, ktorému mnohí ublížili a on teraz fňuká, že svoj život mohol prežiť aj inak“ (toľko z povrchne komentujúcich slov jedného môjho známeho). A predsa mi čosi našepkalo, že po Vanovičovej práci bude hodno siahnuť. Nesklamal som sa. Súbor textov, ktoré v prvom desaťročí tohto storočia vychádzali na stránkach Romboidu, Fragmentu a Tvorby, bol autorom vhodne doplnený o komentáre, glosy a úvahy na margo aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Áno, čítate správne: aktuálnych; a to aj v textoch, ktoré svoju aktuálnosť na prvý pohľad zastierajú. Synekdochicky spomeňme jednu zo statí, v ktorej stojí: „Zaujímalo by ma – možno aj vás – či minister Tóth potreboval k svojmu životu kultúru ešte predtým, než začal nad ňou vládnuť, rušiť ju, rozpredávať ju, to a to nedotovať. Či niečo pre neho znamenala: akých autorov čítal, akej hudbe holdoval, akými výtvarníkmi sa nadchýnal? Ba či vôbec vedel, čo je to za čudo tá kultúra?“ Moja pamäť v tomto momente, pravdupovediac, zlyhala. Na vyššie menovaného ministra kultúry som si nespomínal. A hoci František Tóth nebol ministrom dlho, Vanovičov komentár väčšmi ako o jeho osobe svedčí o pozadí kreovania tohto rezortu. Akoby sa autor pýtal, aké kritériá majú politické strany, keď vyberajú spomedzi svojich radov nominanta na ministra kultúry? Sú to kritériá kultúrnosti? Patria medzi ne sčítanosť, erudovanosť vo sférach hudby, maliarstva, sochárstva, filmu? Alebo sú to rýdzo kritériá stranícke? Július Vanovič si s odstupom rokov pri zostavovaní knihy možno uvedomil, že František Tóth už nie je medzi nami. A predsa časť, ktorá vypovedá o čase jeho funkcie, vo svojej práci ponechal. Lebo táto časť sa nevzťahuje, rovnako ako celá kniha, len na konkrétnych ľudí, ale siaha aj poza nich: pýta sa na princípy fungovania našej spoločnosti. A to nielen vo sférach kultúry.