Vyhľadávanie
Knihu Listy zo Zeme napísal americký spisovateľ Mark Twain (1835 – 1910) ako poslednú. A veru, má v sebe zvláštne memento. Posledné knihy mnohých autorov spravidla vnímame ako ich závet a spravidla sú v nich oveľa otvorenejší, divoko pravdivejší k svetu i k sebe, obnaženejší vo svojich názoroch, sympaticky vyostrení. V podtexte ich rozprávania akoby zoči-voči obrovi nebytia žiarilo jediné konštatovanie: nemám čo stratiť! Aj my v bežných čitateľských životoch to občas zažijeme, to nakopnutie povedať si svoje, nech to všetci počujú… Duševná úľava po takom akte je nesmierna – podobne to zrejme bolo aj v prípade Twaina a jeho knihy, ktorú poznačil osud: zomrela mu žena a dve z troch detí. Ako sa z toho vypovedať? Akým spôsobom zo seba vyložiť bolesť a nezošalieť?
Listy zo Zeme sú zbier kou viacerých textov a viacerých žánrov. Otvára ich rovnomenná a zároveň najobsiahlejšia časť, v ktorej Satan prichádza na Zem do vyhnanstva a píše listy svojim priateľom, archanjelom Michalovi a Gabrielovi. Kritizuje Bibliu a kresťanskú etiku, jeho satira robí z Adama a Evy kocúrkovské postavičky: Adam objavuje zákon vody tečúcej dole kopcom, Eva zasa zistí, že krava kondenzuje mlieko z povetria cez srsť! Podobne je to aj s Noem a potopou. Nízke je tu vysoké a vysoké nízke, rozprávanie je otvorené a hravé, štípe. Ukazuje absurdity násilností v Biblii a protirečenia s kresťanským imperatívom nenásilia, je briskné a filozofické, ba až kozmologické, napríklad: „Či zanikne naša znamenitá dnešná civilizácia? Áno, všetko zanikne. Či sa opäť zrodí a bude jestvovať? Iste – lebo nič sa nestane, čo by sa nestalo zasa. A zasa a zasa, naveky.“ Okrem tejto najsilnejšej časti knihu tvoria eseje a ďalšie grotesky, cestopis Z anglického zápisníka a výborná paródia Z nedokončenej burlesky o spoločenských lexikónoch, v ktorej Twain znovu nabúra zaužívaný systém noriem, tentoraz nie kresťanských, ale spoločenských. Vynikajúca je pasáž o bontóne gentlemana pri záchrane ľudí z horiaceho penziónu, len pre predstavu: ako prvé má zachrániť snúbenice, na siedmom mieste sú mrzáčky, na devätnástom duchovní a na poslednom svokry… Knihu uzatvára mysteriózna a nedokončená novela Veľká tma. Je tak trochu gulliverovská: protagonisti príbehu sa reálne nachádzajú v kvapke vody pod mikroskopom, no fabula je situovaná do snivého prostredia a rozvíjaná tak, že hrdinovia sú v mori, ohrozujú ich búrky a príšery, zažívajú strastiplné, tragické chvíle…
Slovenskí čitatelia prostredníctvom vydavateľstva Európa dostávajú Listy zo Zeme do rúk po druhýkrát (prvý raz vyšli roku 1968). Aj po vyše sto rokoch od napísania však principiálne nestrácajú adresnosť: predsudky existujú aj dnes, ľudia sú komickí, správajú sa inak, ako to cítia, a bolesť, bolesť zo straty blízkych je aj dnes neprenosná, teda je hlboko individuálna! Mark Twain sa z nej vyrozprával, hnevlivo a kriticky: literatúra je preto krásna, lebo umožňuje aj takýto osobný, existenčný akt.
