Investigatívny novinár Arpád Soltész vo svojej debutovej knihe s expresívnym názvom Mäso beletristicky spracoval skúsenosti z obdobia sledovania mafie. Podtitul Vtedy na východe geograficky ohraničuje oblasť Slovenska, v ktorej sa dej románu odohráva, zároveň intertextovo odkazuje k dobrodružnému westernu Sergia Leoneho Vtedy na Západe (1968). Kým film tematizuje divoký západ, Soltész sa zameral na tematizáciu „divokého východu“ v období od konca 90. rokov 20. storočia po viac-menej súčasnosť. Východ sa pre svoju relatívnu neošúchanosť stáva v poslednom čase príťažlivou témou umeleckého zobrazenia. Soltészovu knihu so spomínaným westernom spája nielen dobrodružný charakter, ale aj dominantný motív pomsty, ktorý tvorí v Mäse dôležitý dejový prvok. Prejavuje sa v rovine kompozície; dielo začína krátkym samotným obrazom pomsty a pokračuje retrospektívne udalosťou, ktorá spustila zložitý mechanizmus vyšetrovania komplikovaný neprehľadnými vzťahmi medzi políciou, mafiou a tajnou službou. V závere románu už náznaky zapadajú do sprehľadneného kontextu a kruh sa uzatvára.
Rýchlo postupujúci akčný dej románu podáva autorský rozprávač, ktorý má prehľad o paralelne prebiehajúcich dejových líniách a odkrýva nám (najmä) vonkajšiu charakteristiku postáv. Medzi protagonistov patria policajti Miki Miko a Šalený Valent, novinár Schlesinger a mladá žena, obeť zločinu, Nika. Vedľajších postáv je v románe veľké množstvo, reprezentujú jednotlivé spoločenské skupiny drobných i veľkých kriminálnikov, právnikov, sudcov, pracovníkov štátnej správy, polície a informačnej služby. Hlavní aj vedľajší hrdinovia sa v románe nevyvíjajú, ich základná charakteristika býva nie prehlbovaná, ale skôr rozširovaná prostredníctvom osvetľovania širšieho komplexu vzťahov, do ktorého je hrdina zapojený. Prehľadnosť v zložitej štruktúre prepojenia postáv umožňuje delenie románu na krátke kapitoly, ktoré sú zväčša pomenované podľa hrdinu danej časti (Operatívec, Obeť, Boss, Čistič, Prevádzač, Vyšetrovateľ, atď.).
Napriek zrejmej objektívnosti vševediaceho rozprávača, ktorý o všetkých postavách referuje nezúčastnene, býva jeho štýl miestami kontaminovaný subštandardnou rečou postáv. Medzi slabšie stránky knihy patrí štylistika poznačená publicistickým využívaním (klišéovitých) slovných spojení a celková tendencia k menšej kreativite pri využívaní štylistických prostriedkov, ktoré sa často opakujú, a tým strácajú svoju prieraznosť. Typickým je pre Soltésza napríklad využívanie rozkúskovania vety na menšie segmenty, na strane 14: „Tí dvaja v zelenom medvedi, ktorý ju skoro zrámoval, sa jej nepáčili ani ako Dement. Skoro urobili hodiny, idioti. Pomaly zacúvajú späť. Vodič spustí okno. Uši. Neskutočné uši. Pokúša sa mu dívať do očí. Len do očí. Nie na uši. Róm. Starý“; alebo na strane 44: „Miko sa zmätene obzerá. Je oblečený. V posteli. Vo svojej. To je dobre. Lepšie ako vyzlečený v cudzej.“ Tento postup má sugerovať napätie, dramatickosť i hovorovosť výpovede, no autor ho používa pričasto, čím sa jeho účinok oslabuje a stáva sa skôr príznakom štylistickej neinvenčnosti. Dobrodružnosťou, nemennosťou postáv, akčnosťou, pôdorysom románu tvoreným vyšetrovaním a pomstou, frekventovanými obrazmi násilia a sexu sa kniha zaraďuje k žánrom populárnej literárnej produkcie. Mäso má potenciál osloviť široké čitateľské publikum. Medzi hodnotné stránky románu patrí autenticky pôsobiaci materiál, ktorý sa tu spracúva. Jeho umelecké podanie, orientované na nenáročného čitateľa, je slabšou stránkou. Román môže mať úspech, no len dočasný, pretože ide skutočne o „literárne mäso“, ktoré je určené na čitateľské skonzumovanie, teda druhýkrát sa čitateľ k tejto knihe pravdepodobne nevráti. Soltészovi by možno lepšie sedel vážnejší žáner, v ktorom by dal viac vyniknúť cennému materiálu a menej slabšiemu citu pre umelecký štýl.
Tamara Janecová
