Vyhľadávanie
Exportný výber z domácej ponuky
Najnovšie dvojčíslo poľského literárneho časopisu Literatura na świecie (7 – 8/2007), ktoré vyšlo v októbri, je venované prekladom diel súčasných slovenských autorov. Treba oceniť výber, dramaturgiu a celkové ladenie skladby tohto čísla naozaj reprezentatívneho periodika. Zoradenie ukážok, ako aj priestor venovaný jednotlivým autorom hovorí jasnou rečou, že zostavovatelia, teda redaktori časopisu chcú čitateľovi nielen priblížiť našu súčasnú literatúru, ale ho aj zorientovať a upozorniť, čo stojí za prečítanie. Samozrejme, časopis je zameraný na kultivovaného čitateľa, ktorý hľadá texty na nespornej umeleckej úrovni, intelektuálne a emocionálne obohacujúce a prinášajúce prekvapenia v rozličných autorských nápadoch. Čitateľ nastupuje do pomyselného výťahu na najvyššom poschodí slovenskej literatúry – pred dverami s vizitkou Pavel Vilikovský a môže sa začítať do textu Gašpar, Melichar a Baltzár z knihy Čarovný papagáj a iné gýče (2005) a do novely Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch (2005). Ak toto zoznámenie ,,in medias res“ vzbudí u čitateľa záujem o autora, prekladateľka prvého textu Joanna Goszczyńska ho prostredníctvom rozhovoru zavedie na návštevu k Pavlovi Vilikovskému. S prekladom Koňa na poschodí ako svojím interpretačným debutom vstúpila do literatúry Sylwia Siedlecka. Tento fakt, že ide o prekladateľský debut, je zreteľne uvedený nad titulom novely.
Na tom istom poschodí sa čitateľ zoznámi s Dušanom Mitanom prostredníctvom úryvku z jeho najnovšieho románu Zjavenie (2006). Vyhliadka slovenskou literárnou vežou pokračuje výberom z tvorby Ballu v preklade Jaceka Bukowského. Pri týchto dvoch fenoménoch našej literatúry – Mitanovi a Ballovi – sa pristavuje v dvoch glosách o Slovákoch Anna Kobyliňska nazvaných Terra incognita. Ďalšie poschodie ponúka Mladého Dônča (1993) Petra Pišťanka, ktorého dopĺňa štúdia Janusza Opyrchala-Bojarského Slovenský Babylon na pozadí drevenej dediny. Literárnu rôznorodosť rozširujú texty Václava Pankovčína z knihy Bude to pekný pohreb (1997) znova v preklade Jaceka Bukowského a poviedka Dušana Taragela Mato Grosso z knihy Sekerou a nožom (1999). Charakteristiku Štyridsiatnikov v slovenskej literatúre – generáciu, ktorú nič nespája poskytol Pavol Rankov. Autorstvo Knižky o cintoríne je tu prisúdené priamo Daniele Kapitáňovej, nie Samkovi Tálemu. Čitateľom autorku priblíži v rozhovore Kata Račková. Našu súčasnú poéziu reprezentuje Peter Macsovszky (v preklade J. Bukowského) a bodku za touto vynikajúcou prezentáciou dáva Peter Zajac štúdiou Slovenská literatúra na konci 20. storočia. Dôsledný prístup k uvedeniu slovenských autorov pred poľských čitateľov zachovala redakcia až do poslednej bodky, a tou sú ich krátke portréty. Nechýba medzi nimi ani Jozef Ondzik, autor vynikajúcich fotografií, ktoré dotvárajú atmosféru zachytenú v textoch.
–báb–
