Literatúra v hľadaní čitateľa

Literatúra v hľadaní čitateľa

Moderné európske umenie v jeho konflikte s meštiackou spoločnosťou vyústilo v druhej polovici 19. storočia do recepčnej krízy, v ktorej symbolisti proklamovali, že „jim popřípadě není třeba ani jediného čtenáře“. V slovenskej literatúre začiatkom 20. storočia takúto koncepciu podrobili kritike hlasisti. Ale aj umelci, ktorým na rozdiel od zjednodušujúceho pohľadu hlasistov išlo o skutočné umenie, sa zamýšľajú nad „prekliatym“ či čitateľsky „zakliatym“ básnictvom, resp. nad potrebou „približovať k sebe póly vnímania a tvorby“, ako o tom svedčia Novomeského úvahy Básnik 1931 a O prekážkach básnického tvorenia.

Preto treba privítať reflexiu tejto problematiky v knihe Literatúra v hľadaní čitateľa (Veda), v ktorej Pavol Winczer sleduje približovanie „pólov vnímania a tvorby“ na pozadí diela Karla Čapka v českej a Iľju Erenburga v ruskej literatúre. Prácu rámcuje teoretická časť o čitateľských potrebách, resp. informácia o výskume poľského sociológa B. Sułkowského o adekvátnosti umeleckej recepcie. Prehlbujúci sa rozdiel medzi modernosťou literatúry a rudimentárnym čitateľom vytvoril masívny priestor pre populárnu literatúru. Hoci v kultúrnom diskurze sa to dlho ignorovalo, napokon dochádza k výskumnej „rehabilitácii“ literárnej periférie, pričom sa ukazuje, že „mnohé diela svetovej literatúry by neboli vznikli bez ,podhubia‘ dobovej zábavnej spisby dnes zabudnutých autorov“.

Z hľadiska kreovania „vysokého“ a „nízkeho“ možno potom sledovať „autorské ciele a stratégie K. Čapka“, ako aj „viackódovosť stratégií mladého I. Erenburga“. Hoci sa obidvaja autori javia ako antipódi, zbližuje ich „antielitárne chápanie literatúry, otvorenosť voči súčasnosti, orientácia na modernú masovú spoločnosť“. Obidvaja autori využitím postupov populárnej literatúry a masovej kultúry „otvorili“ dielo širokým vrstvám čitateľstva, jeho výstavbou však okrem „potešenia z čítania“ ponúkli aj možnosť esteticko-intelektuálneho pôžitku.

Hoci Winczerova práca nechce nahrádzať teoretický ani historický výskum, svojou dôkladnosťou, informačnou nasýtenosťou a zaujímavými postrehmi určite dobre poslúži ďalším výskumom.