Recenzia
Jana Sokolová
10.03.2015

Lobista – Ľubo Olach

Marenčin PT 2014

V poradí už štvrtý román v poslednej dobe plodného autora Ľuba Olacha odkrýva prostredie legálneho ovplyvňovania procesu tvorby verejnej politiky. Autor svet lobingu predstavil ako skorumpovanú sieť na najvyšších ministerských miestach a v štátnych inštitúciách, kde víťazí ten, kto ponúkne viac peňazí, respektíve vlastní hodnotnejšie kompromitujúce materiály. Olach aj vo svojej novinke Lobista opätovne stavil na sprostituovaného, bezcharakterného hlavného hrdinu.

Peter Paulen, syn prominentného komunistického spisovateľa, sa po smrti rodičov a zmene režimu veľmi rýchlo a flexibilne zorientuje v novej spoločenskej situácii porevolučných čias. Jeho vzhľad, vystupovanie a správanie priťahujú šťastenu, „správne“ osoby i peniaze. Svoje podnikateľské aktivity štartuje upratovacími službami, neskôr sa stáva spolumajiteľom biznisu s call girls a napokon lobistom pre francúzsku firmu. Nebráni sa ničomu, čo mu zabezpečí životný nadštandard a luxus. To všetko sa odohráva na pozadí bujarých bakchanálií, neviazaných večierkov, rokovaní a neustále sa točiacich peňazí. Okrem hlavnej dejovej línie lobistu Paulena autor načrtáva aj drobné linky osudov mužských postáv, ženské postavy sú predovšetkým luxusné spoločníčky, ktoré obyčajne prispievajú k uzavretiu úspešného biznisu či k diskreditácii klienta.

Kompozične je kniha rozdelená na tri časti, pričom zachytáva časový úsek asi dvadsiatich rokov. V románe je cítiť osobné skúsenosti autora zo spoločenského života a poznanie zákulisia rôznych rokovaní. Napriek tomu v ňom nachádzame viacero nepresností, rovnako časová os príbehu je nejednotná a niektoré vedľajšie dejové línie zostávajú nedotiahnuté. Navyše viaceré románové situácie sú čitateľsky ťažko uveriteľné. Na druhej strane je román ľahko a rýchlo stráviteľný, tematicky príťažlivý a hlavný hrdina, napriek pokrivenému charakteru, svojou schopnosťou niesť sa na vlne šťastia vzbudzuje zvláštne sympatie.

Román môžeme zaradiť do kategórie zábavnej, oddychovej literatúry, avšak v pozadí sa vynára otázka: Čo ak zákulisie budovania reálnej politiky takto skutočne funguje?