Lotrove kázne - Pišta Vandal

Limerick 2014

„...triviálne veci, ako sú čiapky, pagáče či chrápanie, sa tak stávajú jedinečnými.“


Pišta Vandal, známy aj pod svojím vlastným menom Štefan Chrappa, počas októbrového festivalu Dni slovenskej literatúry pokrstil novú knihu Lotrove kázne.

Zbierka fejtónov ponúka krátke úsmevné zamyslenia pravidelne uverejňované v periodikách Knižná revue a .týždeň. Podľa typu a zamerania týchto časopisov sú texty rozčlenené do dvoch častí. Prvá: Na počiatku bola žena, prináša články, v ktorých sa neraz objavuje postava autorovej manželky. Tá sa zároveň stáva prvotným impulzom, na báze ktorého sa zrkadlí vzťah muža a ženy a ich odlišné vnímanie. Rozdiely medzi nimi však Chrappa – Vandal hodnotí s nadhľadom, ľahkosťou a istou dávkou irónie: „Dobrý nápad je nadovšetko. To tvrdí aj moja manželka. Horšie je, keď jej nápady musím realizovať a predstierať, že som chlap na správnom mieste. (...) Nesťažujem sa, lebo viem, že bez žien by sme si to mohli rovno hodiť.“ (Kocúr)

Druhá časť knihy: Knižné revy, sa viac zameriava na udalosti súvisiace s knižnou kultúrou. Autor nás oboznamuje s problematikou vydávania kníh, sebavedomím niektorých literátov či predajom literárnych postáv na zabezpečenie finančných nákladov na vydanie knihy. :-)

Z pohľadu Pištu Vandala nadobúdajú aj bežné každodenné zážitky celkom nový rozmer. Príbehy autor ozvláštňuje nielen autobiografickými prvkami či názormi svojej manželky, ale aj svojím charakteristickým citlivým, a zavše aj ironickým humorom. Všedná realita tým získava akúsi zvláštnu príchuť dobrodružstva a triviálne veci, ako sú čiapky, pagáče či chrápanie, sa tak stávajú jedinečnými:„Z vlastnej skúsenosti vieme, že chrápu výlučne muži. Ženy nechrápu nikdy, aj keby chrápali. Ženské chrápanie je tabu. Neexistuje. To je ako vidieť Yetiho alebo príšeru z jazera Lochness.“ (Chrápanie)

Autor sa miestami štylizuje do podoby „draka“ ako zosobnenia sily, bojovnosti, múdrosti a mužnosti, pričom drak sa zámerne spomína v inom kontexte aj v ďalších článkoch a stáva sa tak Chrappovým typickým poznávacím znamením alebo dokonca určitým osobným symbolom, čo je zjavné už z obálky...

Rozsahom neveľké, zato obsažné fejtóny zobrazujú svet vôkol nás, spomienky, príhody minulé i súčasné, zlyhania aj víťazstvá, vykresľujúce charakter a správanie ľudí, ich reakcie na rovnaké udalosti –často diametrálne odlišné, predovšetkým však poukazujú najmä na ľudskosť v nás. Každý z týchto textov zachytáva istý výsek reality, v ktorom sa odráža celok, akési pars pro toto – farebná mozaika života vo svojej plnosti a celistvosti. Život, ktorý vôbec nie je jednoduchý, ale treba ho brať – ako inak než – s humorom.