Vyhľadávanie
Katarína Bajcurová: Ľudovít Fulla
Bratislava, i Petrus a Vydavateľstvo Slovart v spolupráci so Slovenskou národnou galériou roku 2009 Ľudovít Fulla (1902 – 1980) patrí medzi najvýznamnejších slovenských maliarov moderny. Jeho umeleckej tvorbe sa právom venuje pozornosť od tridsiatych rokov minulého storočia podnes. Prvá monografia o umelcovi z pera Vladimíra Wagnera vyšla už roku 1935, keď bol menovaný za riadneho profesora na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Spolu s Mikulášom Galandom vydal Súkromné listy – prvý manifest moderného umenia na Slovensku (1930 – 1932). Jeho diela získali významné ocenenia v zahraničí, spomeňme z nich Grand Prix za obraz Pieseň a práca (1934 – 1935), striebornú medailu za scénické návrhy na Medzinárodnej výstave techniky a umenia v Paríži (1937) a zlatú medailu na EXPO 58 v Bruseli za vytkanú tapisériu už oceneného obrazu Pieseň a práca. Roku 1963 dostal titul národný umelec. Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, so stálou expozíciou diel, ktoré majster daroval štátu, otvorili roku 1969. V roku 1966 vyšla rozsiahla monografia o živote a diele umelca od Radislava Matuštíka.
Po vyše štyridsiatich rokoch vyšla nová monografia o Ľudovítovi Fullovi od Kataríny Bajcurovej, ktorá v úvode píše: „viaceré súdy i hodnotenia Fullovej tvorby, prirodzene zostarli. Bolo treba poopraviť mnohé aspekty z metodologického, interpretačného i materiálového hľadiska.“ K napísaniu monografie prispel i jej dlhodobý výskum a interpretácia Fullovho diela pri príležitosti výstavy k storočnici narodenia v Slovenskej národnej galérii (2002). Monografia je rozdelená do niekoľkých kapitol: Umelec a dielo – dva životy Ľ. Fullu, Avantgarda – za vidinou absolútna (dvadsiate a tridsiate roky), Tradícia – slúžiť umením (štyridsiate a päťdesiate roky), Neomoderna – maliar šťastného sveta (šesťdesiate a sedemdesiate roky). Skúmanie štýlových a vývinových premien tvorby umelca v jednotlivých kapitolách je prehľadne rozdelené do záujmových okruhov. Napríklad obdobie 20. a 30. rokov: Hľadanie motívu a štýlu, Obraz sa má podobať obrazu, Za hranice predmetnosti, Slovenský mýtus. Pri interpretácii života a rozvetveného diela umelca (komorného a monumentálneho maliarstva, grafiky, kresby, typografie, scénografie, ilustrátorskej tvorby, úžitkového umenia) v jednotlivých tvorivých obdobiach v kontexte historických premien spoločnosti od Rakúsko – Uhorskej monarchie, vychádza autorka zo štúdia archívnej dokumentácie a literatúry o autorovi. Podarilo sa jej nielen doplniť výklad osobnosti a diela o nové umeleckohistorické poznatky a fakty, nálezy neznámych diel, ale aj o „ iné videnie, rozostavenie akcentov a nasvietenie problémov, súzvučných s dneškom...“ Významným príspevkom je zhodnotenie tvorby päťdesiatych rokov (Realita socializmu a socialistický realizmus) i autorovho osobného postoja: „ nesúhlasil s vykonaním verejnej sebakritiky a radšej dobrovoľne opustil pedagogický post na Vysokej škole výtvarných umení“ a venoval sa ilustrovaniu detskej literatúry. V kapitole Neomoderna – maliar šťastného sveta Bajcurová sleduje premeny procesu tvorby od „ predobrazu“ po finálne dielo, zaoberá sa monumentálnou tvorbou (návrhy a realizácie), návrhmi textilných dezénov a tvorivému vzopätiu v maľbe (1970 – 1973).V časti Namiesto záveru – Archaista a novátor Ľudovít Fulla si autorka monografie kladie otázky o „ Fullovom osobnom príbehu i príbehu jeho umenia.“ Aký bol Ľudovít Fulla a jeho umenie? – „ anarchista a novátor – nám svojou tvorbou pripomína, že umenie nie je iba o dobývaní a objavoch nových pevnín, ale predovšetkým o mravnosti a kráse.“ V prílohách publikácie sú podrobne spracované biografické údaje umelca, realizované scénické návrhy, podrobný súpis ilustrácií – knižné vydania a príležitostné tlače, inojazyčné vydania rozprávok a pohľadnice (zostavila S. Ilečková), súpis výstav a expozícií, bibliografia. Dôležitou súčasťou monografie je katalóg Fullovho celoživotného diela – maliarstvo ( Katarína Bajcurová ) a grafika (Eva Ševčáková).
Autorom grafického dizajnu knihy je Jána Šicka, ktorému sa podarilo skĺbiť obrazovú a textovú časť do príťažlivej podoby.
Klára Kubíková
