Dejiny slovenskej žurnalistiky, ktoré prednášal Fraňo Ruttkay, boli pre mnohých poslucháčov katedry žurnalistiky nočnou morou. Profesor totiž trval na tom, že dobrý novinár nemá informovať len o aktuálnom stave spoločnosti, ale mal by poznať aj historický kontext a súvislosti. Z tohto dôvodu kládol veľký dôraz na to, aby budúci novinári ovládali aj históriu a literatúru. K reflexii dejín slovenskej žurnalistiky prispel vedeckými výskumami, bol autorom početných skrípt, život a dielo významných slovenských novinárov spracoval v dvojzväzkových Novinárskych osobnostiach a v publikácii Daniel G. Lichard a slovenské novinárstvo jeho doby. Jeho najobľúbenejšou postavou našej histórie
i žurnalistiky bol nesporne Ľudovít Štúr – minulý rok sme oslávili 200. výročie jeho narodenia a 12. januára sme si pripomenuli i 160. výročie jeho úmrtia. Pri týchto príležitostiach vyšla vo Vydavateľstve Slovart v spolupráci s TASR Ruttkayova kniha Ľudovít Štúr ako novinár.
O Štúrovi a jeho mnohostrannej činnosti sa napísalo už množstvo monografií a vedeckých prác, ktoré sa zameriavali najmä na jeho politickú činnosť a jazykovedné, literárne a filozofické dielo. Fraňo Ruttkay predstavuje Ľudovíta Štúra ako výraznú novinársku osobnosť, ako zakladateľa modernej slovenskej žurnalistiky. Hoci aj pred Štúrom boli pokusy vydávať slovenské noviny, zväčša to neboli v pravom zmysle politické noviny, ale skôr literárne časopisy s dlhšou periodicitou, v ktorých boli aj politické články, a noviny nemali ani dlhý život. Až na stránkach Slovenských národných novín, ktoré Ľudovít Štúr založil a v rokoch 1845 – 1848 vydával, sa šírili dvakrát do týždňa politické názory mladej
slovenskej demokratickej generácie. Zohrávali aj dôležitú úlohu v uvádzaní nového spisovného jazyka do praxe a prostredníctvom prílohy Orol tatranský sa predstavovala i nastupujúca literárna generácia a jej tvorba.
Ruttkay dokumentuje Štúrove prvé dotyky s tlačou, spoluprácu na redigovaní Palkovičovej Tatranky, ale i jeho neúnavný a neľahký boj za povolenie vydávať prvé politické noviny v rodnej reči. Ruttkay oboznamuje čitateľa so Štúrovými polemikami na stránkach Slovenských národných novín o politických, sociálnych a národných otázkach i s bojom s bdelou a ostražitou cenzúrou, ktorá mu neraz zväzovala ruky. Podčiarkuje najmä, že jeho zásluhou mohla byť úzka vrstva slovenskej inteligencie v druhej polovici 40. rokov 19. storočia informovaná vo vlastnom jazyku o vtedajších politických i národnostných zápasoch. V novinách sa publikovali Štúrove plamenné reči na uhorskom sneme i jeho úvodníky politického, filozofického, kultúrneho i hospodárskeho zamerania. V jednotlivých článkoch bojoval za politické reformy, sociálne i kultúrne pozdvihnutie širokých vrstiev, za ľudové školstvo v národnom jazyku. Kniha je doplnená aj o hodnotnú obrazovú prílohu i ukážky zo Štúrovej publicistickej tvorby.
