Lúzer v Afrike – Palo Hapák

Marenčin PT 2013

Priznám sa, že Afrika vôbec nepatrila k mo­jim cestovateľským snom. Po prečítaní tejto knihy už dupľom nepatrí. Uvážte sami, na čo by som sa tam mal tešiť. Všadeprítomný hnusný červený prach, rozmlátené cesty, agresívny hmyz, leniví vypočítaví černoško­via a hnačka. Tých zopár exotických zvierat si môžem pozrieť aj v televízii na National Geographic a v prípade náhlej črevnej prí­hody to z obývačky na toaletu pohodlne stihnem. Toto by mohol byť úvod ku krát­kemu rozjímaniu nad knihou Pala Hapáka Lúzer v Afrike.

Najprv k názvu knihy. V poslednom čase som čoraz citlivejší na módne, teda „kúl“ výrazy preberané z angličtiny. Používajú sa už tak často, najmä v bulvári a na sociálnych sieťach, až strácajú (problematický) mar­ketingový efekt a možno iba to zachránilo hlúpeho Jana z rozprávky, aby ho nepreme­novali na lúzra Jana.

Autor použil toto módne slovíčko v názve, aby filištínsky naznačil, že sa v žiadnom prípade nehodlá vyťahovať štýlom: Pozrite sa, ľudkovia, pokiaľ vy sa dotrepete najďalej do Chorvátska, ja sa bežne prechádzam po parku Serengeti a zdravím sa s unudenými levmi. Sebairónia je teda jedným z kľúčo­vých autorových štýlotvorných prostried­kov, pričom je nasmerovaná do polohy „be­loch verzus Afrika“. Občas to však autor neustráži a naznačí čitateľovi, že pokiaľ ide o africké reálie, tak ten lúzer stojí na opačnom konci reťazca autor – vydavateľ – čitateľ. Žánrovo je to kniha cestovateľských príbehov z čierneho kontinentu s určitými stopovými prvkami bedekru. Príbehy sú napísané čítavo, patrične vygradované, ba ani s pointami nemá autor problémy. Kto však očakáva dramatické situácie, v ktorých hlavnú úlohu hrajú zuby levov, hrochov, krokodílov a inej africkej zoosféry, bude mierne sklamaný. Musí sa uspokojiť s byvol­mi, pasúcimi sa v noci uprostred táboriska či s prasaťom bradavičnatým, ktoré sa snaží ubytovať v stane vystrašených turistov. Ale ruku na srdce, našinca dokáže vystresovať aj susedov foxteriér, takže nemajme autorovi za zlé, že nás nekŕmi príbehmi ako z fil­mu Lovci levov, v ktorom Michael Douglas a Val Kilmer pod žeravým africkým slnkom strieľali ľudožrútskych kráľov savany. Čita­teľa však potešia dôvetky písané kurzívou, ktoré dopĺňajú príbehy o spomínaný zľahka bedekrový rozmer.

Spočítané, vydelené, ide o celkom prí­jemné čítanie trebárs na dovolenku. Ale do Afriky si ho radšej neberte.