Recenzia
Milan Žitný
05.08.2010

Madona má červenú dušu. Antológia súčasnej lužickosrbskej poézie

Madona má červenú dušu. Antológia súčasnej lužickosrbskej poézie

Zostavil Benedykt Dyrlich

Dunajská Lužná, Milanium 2009

Lužickosrbská literatúra je prítomná v slovenskej kultúre od polovice 19. storočia a niektoré vzťahy medzi slovenskými a lužickosrbskými národnými buditeľmi patria k najpozitívnejším príkladom vzájomnej spolupráce. Doteraz vyšli knižne desiatky titulov lužickosrbských autorov a okrem toho početné ukážky z ich tvorby na stránkach literárnych časopisov. Výber z mladej lužickosrbskej poézie zostavil Vlastimil Kovalčík začiatkom 80. rokov. Vtedy preložil verše Hanky Mikanowej, Bena Budara, Marje Krawcec, Fryca Liba, Franca Šěna, Tomaša Nawka, Benedykta Dyrlicha, Rože Chěžkec-Domašcyny, Jurija Łuščanského, Jana Chěžku, Lioby Weclichec-Förtschowej. Pre slovenských čitateľov to bolo znamením, že kultúra Lužických Srbov má oporu v mladšej a najmladšej generácii tvorcov. Postupne sme sa oboznamovali s ďalšími autormi a autorkami z Lužice – Jurij Koch, Jurij Krawža, Pawoł Völkel, – ba niektorí z nich prichádzali na Slovensko, aby tu čítali zo svojej tvorby. Po roku 1989 nastala zlovestná pauza, trvalo niekoľko rokov, kým sa obnovili spretŕhané väzby. Táto situácia vyplynula zo zložitej kultúrnopolitickej situácie u nás i v Nemecku. V slovenských literárnych časopisoch sa prezentovali približne od roku 2000 v rozličných žánroch Beno Budara, Jurij Koch, Měrana Cušcyna, Róža Domašcyna, Benedykt Dyrlich, Marko Dyrlich, Fabian Kaulfürst, Marja Krawcec, Lubina Šěnecova, Hana Wićazová, Jěwa-Marja Čornakec, Měrka Mětová, Dorothea Šolcyna, Pawoł Völkel. Ako prekladateľka poézie sa tu po prvý raz naplno uplatnila Dana Podracká.

Slovenskí čitatelia strednej a staršej generácie majú pomerne dobrý prehľad o literárnych výbojoch Lužických Srbov. Iné je to s najmladšou generáciou slovenských čitateľov. Práve preto treba privítať fakt, že nedávno vyšla antológia súčasnej lužickosrbskej poézie Madona má červenú dušu. Antológia je kolektívnym dielom slovenských a lužickosrbských autorov. Zostavil ju a predslov napísal Benedikt Dyrlich, doslov napísala Dana Podracká. Z lužickosrbských originálov ju preložil Vlastimil Kovalčík a v jazykovej spolupráci s Petrom Čačkom verše lužickosrbských autorov prebásnili Ľubomír Feldek, Dana Podracká a Ján Zambor. Títo básnici patria k prominentným predstaviteľom súčasnej slovenskej poézie a okrem toho sú excelentní prekladatelia. Zaujímavý je sám výber – okrem na Slovensku známych básnikov, ako Kito Lorenc, Beno Budar, Měrana Cušcyna, Róža Domašcyna, Benedykt Dyrlich, Marja Krawcec prezentuje aj ukážky z diela Lenky, Lubiny Hajduk-Veljkovićowej, Tomasza Nawku a Pětra Thiemanna. Prebásňovatelia si rozdelili party podľa bytostnej spriaznenosti s autormi. A tak Ľubomír Feldek preložil typovo blízkych Bena Budara a Benedykta Dyrlicha, Dana Podracká preložila Měranu Cušcynu, Lubinu Hajduk-Veljkjovićovú, Marju Krawcecovú, Lenku a Pětra Thiemanna, ktorí azda najväčšmi zodpovedajú jej lyrickému naturelu. Ján Zambor sa sústredil na Róžu Domašcynu, Tomasza Nawku a Kita Lorenca. Dodajme, že Kita Lorenca reprezentuje vo výbere pätnásť básní. S jeho tvorbou sa vyrovnávali hneď viacerí – verše z nemčiny prekladá Milan Richter, čím sa v antológii dokumentuje biliterárnosť a bilingvizmus niektorých predstaviteľov lužickosrbskej literatúry. Lorencove básne z lužickej srbčiny prekladá Vlastimil Kovalčík i dvojica Ján Zambor a Peter Čačko.

Antológia prezentuje aktívny prúd lužickosrbskej lyriky v jej rozmanitosti a dokumentuje zorientovanosť v európskej literatúre. Zároveň preukazuje zakotvenosť v živých domácich tradíciách, schopnosť estetickej inovácie a potenciál osloviť náročného slovenského čitateľa. Navyše, ako vyplýva z ohlasov a kritík, slovenskí prekladatelia podali dobrý výkon, niektoré z prekladov by sme mohli označiť ako kongeniálne. Aj informačná stránka antológie je na veľmi dobrej úrovni, keďže prináša stručné medailóny autorov, ich fotografie a zasvätený predslov Benedikta Dyrlicha i analytický doslov Dany Podrackej. Antológiu obohatili ilustrácie Isy Bryccyny, ktorá navrhla aj obálku. Jediná výčitka voči antológii je, že neobsahuje pri každom autorovi na porovnanie aspoň jednu paralelnú ukážku originálu.

Výber je zostavený premyslene a invenčne a vďaka kvalitnému prekladu antológia akiste prispeje k dialógu našich kultúr aj v budúcnosti. Možno by naše poznanie lužickosrbskej literatúry v budúcnosti obohatila aj obdobná antológia lužickosrbskej poviedky.

Milan Žitný