Vyhľadávanie
Vznešená stavba
Philip Pullman
Magický nôž
Preklad Oľga Kralovičová
Jantárový ďalekohľad
Preklad Tamara Chovanová, verše prebásnila Jana Kantorová-Báliková
Bratislava, Ikar 2003
Recenzované knižky tvoria druhú a tretiu časť trilógie, prvá časť vyšla pod názvom Zlatý kompas. Sú určené predovšetkým detským čitateľom, autor v nich nešetrí nadprirodzenými javmi, a preto sa nemohli vyhnúť porovnaniu s potterovským cyklom. Práve preto, že Pullman čerpá inšpiráciu z iných zdrojov a značne odlišne podáva text, je jediným vážnym Rowlingovej súperom v kvalitatívnom i kvantitatívnom zmysle. Kým vo Veľkej Británii sa stala najpredávanejšou knihou po Harry Potterovi, u nás je ním viac zatienená. Zdá sa, akoby ju naši čitatelia ešte neobjavili. Začítať sa do tejto trilógie však stojí zato.
Hlavnou hrdinkou trilógie je odvážne a vynaliezavé dievčatko Lyra. Žije vo zvláštnom svete, kde viera prevláda nad vedou a život má iné tempo i príchuť ako náš. Pullman tento svet vykreslil tak obratne, že nedokážete určiť, z akých úlomkov ho poskladal. V Lyrinom svete má každý človek zvieracieho sprievodcu – démona, ktorý do určitej miery naznačuje jeho povahu a prostredníctvom duševného puta dotvára osobnosť.
V prvej časti sa Lyra vyberá na cestu na ďaleký sever, pretože chce prísť na stopu tajomnému miznutiu svojich rovesníkov. Od začiatku je zjavné, že v hre je omnoho viac – a možno úplne všetko. Dostáva sa do konfliktu s rodičmi, stráca najlepšieho priateľa – a všetko sa zamotáva. Trilógia totiž tvorí jeden príbeh, omnoho ponurejší a drsnejší než knižky o Harrym Potterovi. Navyše Pullman detskému čitateľovi nič neuľahčuje – text nie je priezračne jednoduchý. Autor sa nevyhýba obrazom ani symbolom, nič neurýchľuje a neskracuje – v texte nájdete poctivé, farbisté, neuponáhľané opisy hodné 19. storočia.
Druhá a tretia časť trilógie nás zavedie do krajiny mŕtvych, zalietame si na stroji ovládateľnom mysľou, stretneme mulefov, tvory, ktorým na rozdiel od ľudí koleso darovala už príroda, bližšie sa zoznámime s bojovnými bytosťami Gallvespianmi, jazdiacimi na vážkach. Opäť sa stretneme aj so starými známymi – odvážnym balónoletcom, bojovnými ľadovými medveďmi či dlhovekými vílami, na scéne sa navyše objaví nôž schopný otvárať dvere medzi svetmi. Jeho nositeľ Will je predurčený na to, aby spolu s Lyrou dospeli a dospeli aj k rozuzleniu. Pullmannovi sa rozhodne podarilo udržať atmosféru predchádzajúcich častí – spolu s Lyrou a Willom sa pohybujeme v ovzduší legendy o záchrane sveta. K prednostiam textu patria plasticky podané postavy a veľmi pôsobivo opísané prostredie s farbami, zvukmi, vôňami, tvarmi. Svet mulefov je načrtnutý doslova len v obrysoch – a predsa máte dojem plnosti, hĺbky – no predovšetkým krásy. Cítite, že tu by ste chceli a vedeli žiť – a zároveň sa preto o jeho osud bojíte. Miestami je kresba prostredia na úkor motivácie postáv. Nevieme, ako Lyra presvedčila Smrťa, aby s ňou šiel do podsvetia. Väčšina obrazov je však logicky previazaná. Text ako celok pripomína nádhernú gotickú katedrálu. Je premyslene symetrický, zákonitosť jeho výstavby vonkoncom nie je jednoduchá, ale zložitosť nie je samoúčelnou ozdobou, ale vždy len oporou celku. Obrovský priestor môžeme zastrešiť len dômyselným lomeným oblúkom, vo veľkom príbehu sa podobne lomene do seba zasúvajú osudy postáv. Ak pozorne sledujete sprvu zdanlivo zmätenú spleť línií, onedlho je všetko krásne jasné.
Autorov jazyk je úsporný, a predsa rafinovaný, s prísnou vážnosťou pristupuje voči každému slovu. S jemnosťou sa vkráda do drsných scén, tvrdosťou riedi sentiment. Len vyvolený smie podať slovo mýtu o počiatku a konci.
Miloš Ferko
