Malé veľké mesto - Katarína Kucbelová - Kartografia ako estetický princíp

Kartografia ako estetický princíp

Kartografia ako estetický princíp

Katarína Kucbelová: Malé veľké mesto, Bratislava, Ars poetica 2008

  Kucbelovej sa podarilo to, čo sa v slovenskej poézii v posledných rokoch nedarí mnohým – zapáliť starého vypĺznutého fénixa poetiky a uhniesť z neho znova vajce. V básnickej skladbe Malé veľké mesto Kucbelová rozvíja poetiku, načrtnutú vo svojich predchádzajúcich dvoch knižkách – balansuje na hrane medzi akciou a jazykom, vytvára hyperbolickú krivku, nekonečne sa približujúcu k oblasti autentického fyzického bytia, bytia pred jazykovou interpretáciou. Do textu sa preto citátovo dostávajú aj žánre, ako záznam rozhovoru, záznam akcie či návod: „napusť / do pohára vodu / a vylej ju do Dunaja“.

  Jedným z kľúčových nástrojov poetickej reinterpretácie bytia je Kucbelovej zvláštne narábanie s kategóriami času a priestoru. Priestor prestáva byť statický, raz a navždy daný, je v rôznych časoch a pre rôznych pozorovateľov (interpretov a používateľov) nezlučiteľne sám so sebou neidentický: „každé mesto / v ktorom žijem / trvá jeden deň  // mesto na jedno použitie“.

  Malé veľké mesto je jednou z „alternatívnych máp“ mesta, a zároveň návodom na tvorenie svojich ďalších alternatív. Kľúčovým nástrojom tvorenia alternatívnej mapy je tu súkromná individuálna pamäť, čím Kucbelovej skladba pripomína konkretistické prieniky k autentickému bytiu zo šesťdesiatych rokov. Posunom oproti konkretistom je však neistota, ktorá vytváranie alternatívnych máp (teda alternatívnych interpretácií sveta) sprevádza. Neistota vyplýva z neustále prítomného previdenia za osobnú, vlastnú interpretáciu a z pripustenia absolútnej tolerancie, neohraničeného spektra alternatív pohľadov: „v tomto prispôsobivom meste / je minulosť menej istá ako budúcnosť // nie je ľahké žiť na hraniciach / ... / neviem zaznamenávať / dej udalostí / v bezkonfliktnej korektnosti / ľudí bez veku / bez rodičov a bez detí“. Nevyhnutná konfliktnosť rôznych „alternatívnych máp“ je týmto pohľadom zhora zjednotená, čo je obsiahnuté aj v oxymorickom názve skladby.

  Primknutie Malého veľkého mesta k životnému pocitu človeka našej doby spočíva nielen v tematizovaní aktuálnej problematiky alternatívnosti a tolerancie, ale odráža sa aj v jazykových prostriedkoch. Okrem odpatetizovaného prejavu, citovo sterilnej výpovedi, sú do textu votkané diskurzy politické, sociologické, náučné, žurnalistické aj reklamné: „mestá sú produkty / zacielené na obyvateľov / iných miest // žijem na okraji // každej cieľovej skupiny“.

Výsledkom týchto charakteristík je, že skladba sa dištancuje od tradičného chápania poézie ako asymetrickej komunikácie, pri ktorej lyrický subjekt hovorí z vozvýšenej pozície a práve naopak, nabáda nás k tvorbe vlastnej alternatívnej mapy.

Ivana Hostová