Vyhľadávanie
Po románe Hlava nehlava a novele Dandy vydáva Michaela Rosová komornú novelu Malé Vianoce. Popravde, priestor jej prózy je skôr divadelný, než epický, a určitými prvkami evokuje v pamäti divadelnú hru Petra Kováčika Krčma pod zeleným stromom. Ibaže sociálno-ekonomické pomery a ľudské statusy sa aspoň navonok pomenili oproti tým z roku 1933, zachytávaným v Kováčikovej Krčme... Ale aj tu, aj tam krčmári mimoriadne dávajú zadarmo, v oboch záberoch do reality nájdeme rozmer tragédie, raz nástojčivo stupňovanej, inokedy tichej ako šepot naveky umlčaných motýľov. Malé Vianoce sú však zároveň uprostred nezriedka až chlipných zábav a užívania si, do ktorých nás doba čoraz viac vťahuje, aj zázrakom zmierenia a obyčajného prežitia. Autorka do svojho nemilosrdne milosrdného príbehu nenásilne vplietla aj problematiku menšín, vnímanú však skôr cez rozmer chudoby. Odlišnosť je zjavná azda v temperamente chápanej ľudskosti a zrady na nej a v menej komplikovanom náhľade na život. Malé Vianoce sú zároveň príbehom o osamelosti a opustenosti. Napriek silnému prežívaniu osihotenia uprostred rurálneho, teda de facto kontaktmi naplneného prostredia, Rosovej postavy zväčša nechcú alebo sa nedokážu vymaniť z prežívaného ústrania. Zväzujú ich strach a pretrvávajúce predsudky. Vari preto, že už na to majú svoj vek? Väčšina z nich na svojich chrbtoch cíti neúprosné krížiky. Zopár detí je preto vnímaných skôr ako drobný životodarný doplnok k starnúcej populácii, prinajlepšom ako pomocná barla pre podnikanie.
Malé Vianoce sú symbolicky spojené s číslom štyri – o osude Malého, najmladšieho zo štyroch cigánčat, sa rozhoduje v noci, aj keď prísne dátumovo nie vtedy, keď svietia všetky štyri adventné sviece. Zmieri sa s ním jeho otčim a prijme ho za svojho? K priviazanému Malému v hore sa pritmolí ďalší štvrtý syn inej rodiny, avšak tiež z rodiny človeka, ale už dospelý (René). Aj on si nesie povrázok. Nič nie je náhoda. Nový život visí na podobnom povrázku, ako ten dohasínajúci. Štvrtý syn, keď všade v rozprávkach sú len traja synovia, aj traja mudrci šli za hviezdou... Akýsi nadbytočný syn... Ak bude aj ten prijatý do rodiny, nastanú také malé Vianoce.
Michaela Rosová prejavila veľké pochopenie pre veci, o ktorých sa píše ťažko: samota, starnutie, smútok, samovražda. Vie o nich písať krehko a citlivo...
