Recenzia
Michaela Geisbacherová
26.05.2008

Malebná cesta dolu Váhom - Alojz Medňanský - Znalosti, ktoré Váh neodplavil

Znalosti, ktoré Váh neodplavil

Znalosti, ktoré Váh neodplavil

Alojz Medňanský: Malebná cesta dolu Váhom, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2007. Preklad Viktória Hornáková

  Do rúk sa nám dostáva už štvrté vydanie historicky cennej a čitateľsky úspešnej knihy Alojza Medňanského (1784 – 1844). Prvýkrát vyšla až v roku 1962, čo bolo vyše sto rokov po dvoch nemeckých vydaniach. Dôvod spočíval v spoločenskom postavení baróna Alojza Medňanského, ktorý sa síce na Slovensku narodil a prežil tu celý život, bol však príslušníkom vládnucej uhorskej šľachty, krajinským hodnostárom a politikom, a patril aj medzi prvých hlásateľov a teoretikov maďarizácie. Presadzoval však nenásilnú maďarizáciu a ako vzdelaný aristokrat sa venoval materiálnej a duchovnej kultúre slovenského ľudu. Na zhromaždení spolku Tatrín v roku 1845 slovenskí národovci plánovali vydať v preklade výber z jeho povestí; tento plán sa však neuskutočnil. Prvý slovenský preklad Malebnej cesty dolu Váhom tak vyšiel až v roku 1962. V roku 1974 nasledoval preklad jeho Dávnych povestí o hradoch. V roku 2005 Dávne povesti o hradoch vydalo aj Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.

  Alojz Medňanský patril začiatkom 19. storočia medzi najplodnejších spisovateľov-publicistov v Uhorsku z prostredia vyššej šľachty. Venoval sa národopisu, hospodárstvu, histórii, geografii a štatistike. Postupne v jeho tvorbe začali prevládať vlastivedné rozpravy. Niektoré mali charakter serióznych vedeckých článkov, iné zase popularizačných až zábavných. Jeho spisovateľská aktivita sa stupňovala, výsledkom bol zrod kníh: Dávne povesti o hradoch, v origináli Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarn Vorzeit (Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku, 1829) a najmä Malebná cesta dolu Váhom (Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungarn, 1826), ktorá v knižnej podobe s ilustráciami rytín predstavuje skutočné umelecké dielo. Bol to práve „cisársky komorný medirytec“, rakúsky maliar Jozef Fischer, kto dal bezprostredný podnet na vznik tohto významného diela. Niekoľkokrát absolvoval umeleckú cestu do Haliče a po Považí a roku 1818 vydal vo Viedni zbierku akvarelových medirytín Malebná cesta dolu Váhom. Dielo vyšlo bez slovného sprievodu a nemalo veľký ohlas, preto Fischer požiadal baróna Medňanského o sprievodný text. Medňanský sa začiatkom leta 1822 plťou plavil dolu Váhom. Malebnú cestu dolu Váhom potom vydal vlastným nákladom a pod svojím menom.

  Podľa doslovu J. Tibenského sa autor v diele „predstavuje ako kultivovaný spisovateľ, človek hĺbavý a mysliaci, človek s romantickým citom pre krásy prírody a zároveň v tom čase nesporne najlepší znalec dejín Považia.“

Michaela Geisbacherová