Ľavé oko, ktoré po narodení vyzeralo ako ubúdajúci mesiac, podľa babice prezrádzalo, že Jozef Sors bude umelcom. Čas ukázal, že sa nemýlila a stal sa maliarom. V románe portugalského spisovateľa Afonsa Cruza Maliar pod kuchynským drezom je ústrednou postavou. Čitateľ sa dozvie o jeho detstve strávenom v Bratislave i o nepríjemných udalostiach v Portugalsku, ktoré ho donútili ukrývať sa pod kuchynským drezom. Autora pritom inšpirovali skutočné udalosti.
Jozef získava základy vzdelania v dome armádneho plukovníka Möllera spolu s jeho synom Wilhelmom. Žije však akoby v inom svete, stále si kreslí do zošita najmä Františku od susedov. Mladého Jozefa zasiahnu viaceré nešťastia: poprava otca, matkin žiaľ za manželom a nevyhol sa ani zákopom prvej svetovej vojny. Okolnosti ho donútia opustiť plukovníkov dom. Matku umiestňuje do ústavu v Bratislave a on začína novú etapu života v Prahe, kde študuje maliarstvo. Následkom zranenia sa mu zhoršuje zrak, stráca motiváciu maľovať, a tak odcestuje do Ameriky. Neskôr sa vracia po mamu, no Bratislava je už iná... Odchádza do Portugalska, kde ho polícia pre neplatný pas posiela do utečeneckého tábora v meste Figueira da Foz. Pomáha mu pán Costa, ktorý vlastní fotoateliér. Ukrýva ho vo svojom dome pod kuchynským drezom...
Kniha sa skladá z krátkych kapitoliek s bohatou dejovou líniou. Cruzov jazyk je lyrický a ako sa spomína v doslove, „obratne žongluje s metaforami, antitézami či paradoxmi“. Podobne ako hlavná postava i autor má vzťah k maliarstvu – knihu si dokonca sám ilustruje. Jeho kresby miestami vtipne, miestami vážne dopĺňajú rozprávanie.
Časť textu je Cruzova fikcia, ale časť skutočnosť. Autorovi starí rodičia mu často v detstve rozprávali o tom, ako ukrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu Ivana Sorsa. Nezvyčajný príbeh zanechal v spisovateľovi hlboký dojem a po rokoch sa rozhodol tému spracovať, hoci o maliarovi nemal veľa údajov. To mu však umožnilo rozvinúť mnohé úvahy o živote, umení, vzťahoch...