Vyhľadávanie
Báseň plná sveta
Ján Navrátil: Maličká básnička, Bratislava, Buvik 2007
Básnik Ján Navrátil a ilustrátorka Veronika Cabadajová pozývajú malých i veľkých do BÁSNIČKOVA alebo inak – zmerať si ten náš svet veselým básničkovským metrom. Výlet začína zostra: budíčkom! To aby sa oživili zmysly a vnímavosť tých, čo čítajú i tých, čo počúvajú. Aj táto knižka je totiž stvorená pre spoločné čítanie, podnetné rozhovory a hru.
Drobné básničky s vtipnými pointami ponúkajú dospelým veľa možností, ako rozvíjať vnímavosť detí, a tiež ako ich uviesť do tvorivého básnického sveta. Nepochybne ocenia, že prostredníctvom zábavných veršíkov sa zároveň aktivizuje detská pozornosť, stimuluje sa ich všímavosť a navyše učia sa pozerať aj na menej príjemné veci z lepšej stránky.
V maličkých básničkách sa zmenšuje optika nášho sveta. Pod jej zorným uhlom sa z neho stáva útulný, veselý a bezpečný priestor, v ktorom sa na každý problém nájde skvelé riešenie.
Neviditeľným kľúčom k odomykaniu Navrátilových básničiek (a nielen v tejto knižke) je vzťah. Rozprávanie o bezpečí a o harmónii v rodinných vzťahoch sa prepletá viacerými textami knižky. Sú miniatúrami skúseností, ktoré dieťa pozná aj z autopsie – na túre sa z ocka stáva kengura a z Maťka spevavé kenguriatko v ockovom plecniaku; vždy ostražitá mama zachraňuje maličkého Jánošíka pred možnými nástrahami ohníka.
V drobnokresbách a postrehoch je veľa dôležitých detailov, ktoré nezbadáme na prvý pohľad. Vo veselej pointe básničky Otec a syn sú ukryté dôležité no neviditeľné „kľúčové dierky“ k vzťahu medzi malým a veľkým chlapom: od radostných hier na schovávačku; cez rozhovory o domove, rodine, o odchodoch do sveta a o návratoch domov, až po istoty otcovskej podpory a vzájomnej dôvery otca a syna: „Otec syna / takto zvyká: - Nestrať dierku od kľúčika! / Čo by si šiel / na kraj sveta, / za tou dierkou / čakáme ťa.“
Niektoré texty pripomínajú detské komentáre, ktorými sa malí vyjadrujú o veľkých (veciach). Práve preto môžu byť deťom výrazovo blízke a zrozumiteľné. Jedna takáto básnička vypovedá o vrúcnom vzťahu vnuka k starej mame. Pointa básničky smeruje k citlivej téme: vnúčik daruje starkej slávika, aby ju ochránil „pred strigôňom, čo sa volá samota.“
Pozvanie začína zostra jarným budíčkom a končí usínajúcim zimným večerom s prskavkami. Aj v tomto je Navrátilova knižka ústretová: obsahuje básničky na každý čas. Múdri ľudia maličkú básničku neprehliadnu, zmestí sa totiž do nej skoro celý svet.
Timotea Vráblová
