Maľovaný závoj - William Somerset Maugham - Záhyby ľudskej cesty

Záhyby ľudskej cesty

Záhyby ľudskej cesty

William Somerset Maugham

Maľovaný závoj

Bratislava, Ikar 2005

William Somerset Maugham (1874 – 1965) prežil dlhý, plodný a literatúre zasvätený život. Pomerne skoro osirel, vyštudoval medicínu, no úspech jeho prvotiny Líza z Lambethu, ako aj hier mu zabezpečil také finančné postavenie, že sa pokojne mohol profesionálne venovať písaniu a popri ňom aj svojej veľkej vášni, cestovaniu.

Ako píše Eva Šimečková (Volanie bez ozveny, 1972), „v Maughamovi spoznávame autora, ktorý bol vlastne akýmsi mostom, spájajúcim pokojný objektívny realizmus 19. storočia s dravým literárnym prúdením nášho veku“. Maughamovi súčasníci boli J. Galsworthy, A. Bennett, no čoraz väčšmi sa o slovo hlásili aj osobnosti ako H. G. Wells či J. Conrad.

Román Maľovaný závoj (The Painted Veil, 1925) pertraktuje problém manželskej nevery, a to na pozadí exotického prostredia Hongkongu. Rozmarná a povrchná Kitty sa po nedlhom rozmýšľaní vydáva za už na pohľad nudného a  neatraktívneho bakteriológa Waltera, ktorý pracuje v Hongkongu. Walter sa v Kitty vidí, no ona v ňom nachádza len veľmi plachého, miestami neohrabaného vedca, ktorého problémom či záujmom nerozumie a vlastne ju vôbec nezaujímajú. Tak niet div, že ozajstná vášnivá láska si na ňu počká práve v tajuplnom Hongkongu, až tam je Kitty prvý raz naozaj zaľúbená, bohužiaľ, do prázdneho a navyše ženatého vyššieho úradníka. Tento „zakázaný“ vzťah v nej nevyvoláva nijaké pocity viny voči manželovi, ktorý je naďalej pozorný a nežný. Ako vnímavého a sústredeného pozorovateľa ho však Kitty podcenila; po čase sa dozvedá o jej vzťahu a celkom prekvapujúco ju stavia pred dramatické rozhodnutie, ktoré jej môže aj načisto zmeniť život.

„Čudné, že Walterovi napriek všetkej inteligencii chýba zmysel pre mieru. Jednoducho vyobliekal bábiku do parádnych šiat, postavil si ju do svätostánku a uctieval ju, a keď zistil, že je vypchatá pilinami, nevedel to odpustiť sebe ani jej,“ ťažká si v duchu Kitty (str. 107), ktorá pod vplyvom okolností akoby dozrela.

Román zaujme hladkým, vygradovaným štýlom, keďže Maugham bol ozajstným majstrom dialógu, a pozoruhodné sú aj jeho opisy exotickej krajiny. Čitateľ tak vniká pod kožu plnokrvným hrdinom, z ktorých každý hľadá niečo iné a ich stretnutie je len záhybom na nekonečnej ľudskej ceste.

Viera Prokešová