Preklad Milan Richter
MilaniumM 2015
Nemecká legenda
o doktorovi Fausto-
vi, ktorý sa spojí so
samotným diablom
Mefi stom a zapredá
dušu za bohatosť
života na zemi, pri-
čom jej netelesná
podstata po smrti
prepadne peklu,
patrí medzi najčas-
tejšie námety nielen
v európskej literatúre, ale aj v hudbe, výtvarnom
umení či fi lme. Predlohou Fausta bola reálna
postava alchymistu, mága a astronóma, žijúca
v 16. storočí. Toto stvorenie celoživotne uchvátilo
aj jedného z najväčších romantikov J. W. Goethe-
ho, ktorý faustovskému príbehu zasvätil takmer
viac ako polstoročie. Samotná dráma Faust vzni-
kala v troch štádiách, prvá, tlačou nevydaná ver-
zia, predstavuje scény z Prafausta, následne bol
vydaný Faust I a Faust II vychádza až posmrtne.
Goethe v porovnaní s legendou svojho Fausta
„fi lozofi cky povýšil“. Už mu nejde len o pozem-
ské pôžitky. Je hnaný nespokojnosťou, ktorú mu
prináša vlastné vedecké skúmanie. Faust dychtí
po hlbokých vedomostiach, tvorivej aktivite a po-
znaní vyšších princípov bytia.
V slovenskom kontexte úplný preklad Fausta
chýba. Minulý rok však vyšla po prvýkrát knižná
podoba nesúca názov Malý Faust. Jej súčasťou
je Prafaust (prvotná faustovská verzia) a vybrané
scény z Fausta I vo výbornom preklade Milana Rich-
tera, ktorý je autorom aj divadelného prekladu.
Doktor, profesor Faust, napriek intenzívnemu
štúdiu vied „nevidí žiadnu možnosť poznania“.
Nadviaže spojenie s duchom, ktorému zapredá
dušu. Spoločníkom sa mu stáva diabol Mefi sto-
feles. Jedného dňa stretne Faust na ulici mladú,
štrnásťročnú dievčinu Margarétu. Požiada Me-
fi sta, aby ju pre neho získal. Za pomoci klamstva,
úskokov a kupliarskej susedy Marty sa Faustovi
podarí nevinnú, pobožnú dievčinu zviesť. Mar-
garéta neznesie svoju potupu a odsúdenie okolia
a zabije vlastné dieťa, za čo je odsúdená na smrť.
Goethe tak vo svojom diele vytvoril nadča-
sové literárne symboly. Práve v Prafaustovi je
motív Grétky dominantný. Ako uvádza J. Boor
v „medzislove“, predobrazom k postave Grétky,
rovnako ako pri Faustovi, bola skutočná žena
Margaréta Brandtová, ktorá zabila svoje novo-
narodené dieťa, za čo bola odsúdená a popra-
vená. Vo Faustovi I sa rovnako dej koncentruje
okolo Grétkinho motívu. Goethe v ňom zacho-
váva niektoré pôvodné scény z Prafausta ako
napríklad: Ulica, Záhradný domček, Auerbachova
pivnica v Lipsku, Noc. V mnohom však prvú časť
rozšíril a obohatil o viaceré scény: Predohra v di-
vadle, Prológ v nebi, scénu zborového charakteru
vo Valpurginej noci. Motivicky Fausta I rozšíril
o samovraždu Fausta a jeho znovuvzkriesenie
v scéne z Čarodejníckej kuchyne, či o obraz vraž-
dy Margarétinho brata Valentína, rozdiely sú
aj v naznačení smrti Grétkinej matky. Napriek
tomu, že oba diely sa končia rovnako smrťou
ženskej hrdinky, vo Faustovi I sa takmer v úpl-
nom závere objavuje významný moment. Pokým
v Prafaustovi Mefi stofeles hovorí: „Je odsúdená“,
vo Faustovi I sa k Mefi stovej replike pridáva od-
poveď Hlasu (zhora), ktorý volá: „Zachránená!“
Nebesá zachraňujú nevinnú Grétkinu dušu.
V Malom Faustovi sa tak čitateľovi ponúka
možnosť takmer súbežne sledovať a porovnávať
premenu počiatočnej faustovskej látky v podo-
be Prafausta na jeden z najznámejších príbehov
svetovej literatúry. K priblíženiu percipientovi
významne prispieva moderný preklad, ktorý
svojím jazykom, rytmom a rýmom nezapadol
v romantizme. Pestré slangové výrazy výborne
zapadajú najmä do Mefi stových úst: „Ej, to by bolo
podľa môjho priania: Troška zlodejiny a troška
kefovania.“ Prekladateľ sa nebojí ani slovných
hračiek: „Oj, opičíš sa podľa ľudí, bludná myš!
V(e) mene čerta rovno poletíš!“, rovnako sa upäto
nedrží veršovej dokonalosti v podobe rýmového
súzvuku. Tam, kde si to rozprávačský priestor
vyžaduje, sa dopúšťa nesúladu, ktorý však vôbec
nenarúša celkový efekt básne. Malý Faust nie je
výrazne zaťažený scénickými poznámkami, čím
je ponechaný priestor na jeho vyznenie v čistej
fi lozofi cko-dramatickej podobe.
Kniha je obohatená o prekladateľove poznámky
k Prafaustovi aj Faustovi I (vybrané scény), v kto-
rých Milan Richter so značnou mierou subjektivity
objasňuje samotnú cestu k prekladu a jeho vznik.
V strede Malého Fausta je premyslene umiest-
nená úvaha literárneho vedca a teatrológa Jána
Boora, ktorá dáva Goetheho Fausta do kontextu au-
torovho života s prepojením na dobové súvislosti.
Napomáha tak čitateľovej interpretácii samotného
diela. Atmosféru knihy dotvárajú úryvky z rozho-
vorov a listovej korešpondencie o Faustovi z pera
toho najpovolanejšieho, samotného Goetheho.
Malý Faust je precízny počin. Okrem čita-
teľského, estetického zážitku, ktorý môže byť
pretavený aj do diváckeho, prináša i odborný
a subjektívny pohľad na jedno z najznámejších
a najvýznamnejších klasických diel svetovej li-
teratúry.
