Preklad Adam Bžoch
Vydavateľstvo Európa 2015
Rozprávka pre deti aj dospelých či chlapčenská verzia Alice v krajine zázrakov. Aj takto možno označiť útlu knižku od holandského spisovateľa Frederika van Eedena (1860 – 1932) o malom Johannesovi. K slovenskému čitateľovi sa dostáva po vyše sto rokoch od jej vzniku vo vynikajúcom preklade Adama Bžocha.
Johannes je malý chlapec, ktorý býva s otcom, psom a mačkou. Žije podobne ako jeho ľudskí kamaráti, výnimočným sa stane, keď stretne kamarátku z inej ríše. Volá ju Púpenča. Odkiaľ prišla? Sníva sa mu to, čo s ňou zažíva? Alebo sa všetko skutočne deje a existujú dva svety súčasne? Môže Johannes žiť v oboch naraz? To sú otázky, ktoré si malý chlapec kladie zakaždým, keď sa naučí niečo nové. A nové veci sa učí rád, problém je, že niekedy im nerozumie, je naivný, malý, neskúsený, zraniteľný. Ako dieťa, ktoré treba viesť za ruku. Hoci je hlavná postava zvedavá, na dieťa málo pochybuje, väčšinou svojim „učiteľom“ verí.
Keď Johannes s Púpenčaťom objavujú svet, všetko sa mu zdá byť úžasné. Ako však čas plynie a on pátra hlbšie, ďalší súpútníci mu odhalia, že „ten plánovač“, čo stvoril svet, „bol veľmi inteligentný, ale pri všetkom, čo robil, na niečo zabudol – a ľudia majú plné ruky práce, aby tie nedostatky čo najšikovnejšie zalátali“. Dáždnik, okuliare, šaty či domy sú vraj takýmito záplatami.
Čitateľ sa cez Johannesove naivné oči, srdce plné túžby po láske, priateľstve a mysle bažiacej po poznaní ponorí do rozprávkového príbehu, kde zvieratá vedia hovoriť a slnko je mužského rodu. Cez obsah van Eedenovej novely navyše privonia k filozofii takou formou, ktorá je vhodná aj pre nenáročných čitateľov.
Jeden z hlavných odkazov knihy Malý Johannes sa týka učenia. Chlapec prichádza na to, že čím viac toho vie, tým sa pre neho veci stávajú komplikovanejšie a vníma ich nedostatky: „Vidíš, Johannes, ako tí ľudia rýchlo bežia? Ponáhľajú sa a čosi hľadajú. No je smiešne, že ani jeden z nich presne nevie čo.“
