Recenzia
Marta Fülöpová
06.05.2013

Malý lord Fauntleroy

Preklad Silvia Panáková a Iva Vranská Rojková
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012

Román Malý lord Fauntleroy patrí medzi klasické čítanie detí v anglofónnych krajinách podobne ako Peter Pan a Hobit. Americká spisovateľka s britskými koreňmi Frances Hodgson Burnettová začala písať pre časopisy, aby honorárom pomohla svojej chudobnej rodine. V rokoch 1885 – 86 na pokračovanie publikovala príbeh malého lorda Fauntleroya. Bola to literárna udalosť, ktorú porovnávajú s fenoménom Harryho Pottera. Bestseller a ošiaľ, marketing a hit. Tovar s malým lordom (pohľadnice, čokoláda, hracie karty) išiel na dračku a Fauntleroyov čierny zamatový oblek s čipkovaným golierom sa stal na polstoročie sviatočným ošatením malých chlapcov americkej strednej vrstvy.

Román je veľmi sentimentálny, veľmi moralizujúci a veľmi priamočiary, napriek tomu však neodolateľne čarovný. Telenovelisticky romantický príbeh hovorí o vzťahu starého zatvrdnutého baróna a jeho anjelského vnúčika. Starý barón po nečakanej smrti svojich synov pošle právnika, aby našiel v Amerike jeho vnuka, malého Cedrika, jediného dediča obrovského majetku. Cedrikovho otca, svojho najmladšieho syna, gróf vydedil po tom, ako sa oženil s Američankou. Tú šľachtic naďalej odmieta, dovolí však, aby sa nasťahovala do blízkosti synčeka. Netají ale, že svojím bohatstvom chce chlapčeka odlákať od matky. Malý Cedrik opúšťa Ameriku a priateľov, obchodníka Hobbsa a čističa topánok Dicka, s ťažkým srdcom. Svojou detskou láskou postupne obmäkčí starého otca, ktorý je veľmi hrdý na to, aký je Cedrik pekný, milý a láskavý. Zápletka prichádza v  podobe iného uchádzača o  titul lorda Fauntleroya. Rozuzlenie prináša Cedrikov americký priateľ Dick, ktorý vďaka fotografii spozná nepravého lorda a identifikuje ho ako svojho synovca. Starý gróf si však uvedomí, čo pre neho malý Cedrik znamená, a udobrí sa s jeho matkou. Happyend je dokonalý, Cedrik každému, s kým sa dostáva do styku, ba i celému grófstvu prináša lásku a šťastie.

Banálny príbeh je obdivuhodne vypracovaný, hoci pasáže opisujúce Cedrikovu krásu a dobrotu u dnešného čitateľa môžu vyvolať mierne rozpaky. Postava je stvárnená v polohe hraničiacej s gýčovosťou, zachraňuje ju zachovanie jej nevinnosti. Nepochybne sa to darí aj používaním rozprávača, ktorý sa často štylizuje do postavy starého otca a zobrazuje Cedrika cez jeho optiku. Rozprávač odhaľuje aj barónove zištné myšlienky a netají, že chlapca si obľúbil preto, lebo sa ním mohol pred spoločnosťou pýšiť. Motivácia konania starého šľachtica a živé a humorné vedľajšie postavy dokážu vyvážiť Cedrikovu nadľudskosť. Chlapček a jeho matka v úzadí predstavujú aj alúziu na Krista a Pannu Máriu. Cedrik prináša ľuďom lásku, lebo v nich vidí ich lepšiu stránku, odhaľuje dobro, o existencii ktorého sami nevedeli, a jeho láska ich zaväzuje. „Vyľúbi“ z nich lepších ľudí a krajší svet. A lásky – nech to znie akokoľvek banálne – nikdy nie je dostatok.