Vyhľadávanie
Svieži dych autorskej jari
Jano Hargaš: Mám v pätách mafiu, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2010
Jano Hargaš má dvadsať rokov, študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, napísal debutový román, ktorý sa vynikajúco predáva a dobre číta. Názov i autorská stratégia sú priamočiare a účinné. Hlavným protagonistom strhujúceho príbehu je niečo vyše štrnásťročný Peter Novák, tichý, slušný chlapec z dobrej rodiny, ktorý sa stane obeťou únosu slovenskej mafie. Nachádza však nečakaného pomocníka z radov samotných zločincov - a predovšetkým nachádza seba samého. Nevzdáva sa, aj s kufríkom, v ktorom sa zaiste skrýva niečo veľmi dôležité, ujde.
Na úteku sa potom odohráva väčšia časť knižky. V pohybe sledujeme bludnú púť hrdinu bratislavskými ulicami k Hlavnej stanici, elegantne takmer akčný skok na vlak, preplávanie rieky, peripetie v lese, pobyt na dedine. Pomedzi a počas viacero dynamických akčných scén - priamo na ulici, v škole či „klasickom“ prostredí starého skladiska. Cestou stretáva zaujímavých ľudí - obetavého učiteľa Kolára, dobráckeho statočného tučniaka pána Jozefa, záhadnú, takmer rozprávkovú starenku, príjemne reálnu dievčinu menom Lenka, s ktorou zažije svoju prvú dedinskú silvestrovskú zábavu i bozk. K tejto priamočiarej línii autor pripája a preplieta ňou zlomkovitejšie vyrozprávaný osud Petrovej staršej sestry Dominiky, tiež obete podsvetia. Línie sa napokon stretnú v rozuzlení pre skúsenejšieho čitateľa predvídateľnom, možno až trocha „za vlasy logiky pritiahnutom“, no o pôžitok z kombinovania vás nepripravím.
Vrátim sa radšej k všeobecnejšej charakteristike diela. Hargašov debut prezrádza jednoznačný talent. Nielen epický, ale i charakterizačný. Autor dokáže pomerne presvedčivo uchopiť postavy a vykresliť ich správanie v nečakaných situáciách. Línia venovaná Petrovi je v zásade koncipovaná ako pokus o zachytenie premeny a vyzrievania hlavného hrdinu. Tu musím podotknúť, že jednotlivé scény so šikovne prekreslenými detailmi sú uveriteľné, celku ale táto vlastnosť chýba, pretože autor navodil príliš veľkú zmenu v príliš krátkom časovom úseku s nadmieru vyhrotenými protikladmi. Hargašovi nestačí zmeniť Petra z obyčajného chlapca na „takmerakčného“ hrdinu, nezabudne zdôrazniť, že protagonista sa v úvode bojí tmy, keďže zámožní rodičia majú auto, nikdy sám necestoval v MHD a pod. Perličky nesporne umocňujú efektnosť charakterového posunu na úkor dôveryhodnosti.
Hargaš ma príjemne prekvapil na rovine štýlu. Zovretý, hutný, miestami zaiskrí prirovnanie, v línii venovanej Dominike ponúka čitateľovi aj krátke poetickejšie ladené pasáže. Pravda, k štylistickej bravúre je ešte ďaleko - pričasto sa napríklad vyskytne zbytočné opakovanie rovnakých slov. Obratným spôsobom však narába so slovenskými reáliami, vlastné skúsenosti kombinuje s inšpiráciou v „načítanom“, no prechod medzi oboma spôsobmi vonkoncom nie je nápadný.
Oči mi klala azda len autorova protipolicajná fóbia, ale možno ja som príliš naivný... V každom prípade, na väčšine plochy románu sa autorovi darí udržať tón skúseného či prinajmenšom zručného rozprávača. Napriek niekoľkým nedostatkom napísal Hargaš remeselne solídnu, sviežu príbehovú prózu. Pravdaže, hrozivotrpký presah Karikovho románu V tieni mafie tu budete hľadať márne. Dychtivé, miestami ešte len predsa naivné nasadenie iste zaujme mnohých čitateľov, túžiacich po rýchlo, ľahko čitateľnom texte. Popri Dominikovi Dánovi sa azda črtá sľubný autor žánra, ktorý slovenskí spisovatelia pričasto obchádzajú po špičkách.
Miloš Ferko
