Vyhľadávanie
Američanka Rachel Macy Staffordová, vyťažená učiteľka s dvoma malými dcérkami, sa rozhodla zmeniť svoj životný štýl. Odložila mobil a notebook, zoznamy aj povinnosti bokom, aby mohla žiť naplno v prítomnosti. Proces prerodu opísala v úspešnom blogu, ktorý prepracovala do knižnej verzie pod názvom Mama má čas (Vydavateľstvo Tatran 2015, preklad Mária Kočanová, vychádza v edícii LUK – Knižnica svetových bestsellerov).
Anglický názov Hands free mama naznačuje podstatu knihy – oslobodiť sa od všetkých nástrojov, a tým doslova získať voľné ruky, čím sa človek môže sústrediť na to, aby mu neunikli vzácne životné okamihy: „Chcem cítiť stisk ruky svojho dieťaťa, nie preťaženosť. Chcem sa kochať západom slnka... Chcem, aby mi v živote znel smiech a vďačnosť, nie bzučanie mobilu a počítača.“ Prostriedky, ktoré majú slúžiť na vytvorenie spojenia medzi ľuďmi, sa, paradoxne, pomaly stávajú najväčšou prekážkou skutočných vzťahov. Ale ak sa nad tým zamyslíme hlbšie, slovenský titul hovorí o knihe viac ako anglický. Nestačí byť „hands free“, mali by sme aj viac načúvať, otvoriť myseľ a srdce. Mali by sme si nájsť čas jeden pre druhého, byť prítomný v čase a naplno vnímať súčasnosť. Nie náhodou má kniha aj transcendentálny rozmer – autorka píše o svojom prežívaní duchovného života s Bohom. Fabula knihy sleduje jej premenu a dáva čitateľovi podnet na podobnú zmenu. Kompozícia naznačuje, že nejde o čítanie na jeden dúšok. Kniha je rozvrhnutá na prácu počas jedného roka, s týždennými plánmi a postupnou zmenou. Má dvanásť kapitol, pričom každá obsahuje autorkine úvahy a príbehy z jej života, štyri predsavzatia na týždeň a poeticky koncipovaný, ekvilibristický text na zamyslenie.
Staffordovej nápady môžu naozaj dobre fungovať v podobe blogu, kam pravidelne prispieva, a možno s ňou napredovať simultánne a postupne. V knižnej forme je jej koncepcia menej presvedčivá – jedna jej čitateľka ju nazvala dezertom, nie plnohodnotným jedlom. Model je vynikajúci v malých dávkach, raz za čas, čo je v skutočnosti aj autorkin zámer. Pri dlhšom čítaní však môže pôsobiť sladkasto a odradiť sentimentalitou či malou dôveryhodnosťou. Nedostanete radu, ako to všetko zvládnuť, ak ste unavená, dieťa je mrzuté a všetci toho máte už plné zuby. Kniha vás môže zaťažiť pocitom viny, keď nedokážete vnímať svet, deti, rodinu tak vďačne a láskavo ako autorka. Preplniť pocitom premrhaného času, ktorý ste nevenovali „naozaj dôležitým” veciam. Na druhej strane to, čo autorka v knihe vníma ako svoje zlyhania v minulosti, rovnako môže byť chápané ako cesta, ktorou nevyhnutne musela prejsť, aby dosiahla súčasnú zrelosť. A nakoniec, väčšina matiek v našej spoločnosti nemôže byť „hands free“, lebo by jednoducho nemali na živobytie. V malých dávkach kniha pomôže uvedomiť si jedinečnosť okamihu, určiť si hodnoty, spomaliť a byť vedome prítomný. A to zmení život.
