Recenzia
19.12.2016

MANDERLA A MODRÝ MAURÍCIUS - Anton Blaha

Anton Blaha je práv­nik, advokát, autor
a spoluautor viace­rých odborných pub­likácií, no okrem
písania odbornej li­teratúry sa venuje aj literatúre faktu.
Predstavil sa ako skú­sený esejista a autor
rozhovorov. Svedčia o tom knihy Nepíš to, otec (2009), Rád vám pro-
tirečím (2012) a Rád sa pýtam, aj počúvam (2013).
V predchádzajúcich knihách autor v sebe nezaprel
vzťah k súčasnej kultúre, a to aj prostredníctvom
vlastných či sprostredkovaných názorov z roz­
hovorov „spovedaných“ osobností. V najnovšej
knihe Manderla a Modrý Maurícius sa Anton
Blaha prehrabal v archívoch svojej pamäti a spísal
sedem prípadov z vlastnej advokátskej praxe, keď
mal oblečený talár obhajcu. Súdne prípady zaujmú
nevšednosťou, dejom, často aj rozuzlením.
  Úvodný príbeh: gynekológ zapríčiní smrť rodič­
ky. Na prvý pohľad jasné fakty hovoria v nepro­
spech lekára, hrozí mu väzenie. Mravčia práca
obhajcu, jeho logika a trpezlivosť však objavia
možno na prvý pohľad nezachytiteľné fakty, kto­
ré ukážu skutočného vinníka. Ešte zamotanejší
je prípad reštitúcií prvého mrakodrapu v Brati­
slave nazývaného Manderlák, pomenovaného
po jeho prvom vlastníkovi, mäsiarovi Rudolfovi
Manderlovi. V príbehu nás obhajca Blaha vedie
pavučinovou sieťou dôkazov a faktov, aby napo­
kon problém reštitúcie mrakodrapu po polstoročí
vyriešil. Začiatkom 60. rokov minulého storočia
rozvíril u nás hladinu prípad únosu malého Ľuboš­
ka. Dieťa v kočíku nechala matka pred obchodom
a keď vyšla, kočík s dieťatkom bol preč. Napokon
páchateľa našli a začal sa proces, v ktorom ho An­
ton Blaha obhajoval. K zaujímavým príbehom patrí
atentát ma ministra z roku 1973. V ňom ukrivde­
ný človek zobral spravodlivosť do vlastných rúk,
s taškou plnou dynamitu sa dostal k vtedajšiemu
ministrovi spravodlivosti a nechal výbušninu ex­
plodovať… Výbuch strojcu atentátu zabil, o život
prišiel aj jeden zamestnanec ministerstva, viacerí
boli zranení. Zbaviť obvinenia človeka, ktorý sa
ocitol neprávom v zozname ŠtB, tiež nebolo jed­
noduché, rovnako ako postaviť sa proti prinavrá­
teniu Štrbského Plesa mestu Štrba či dosiahnuť,
aby dedičstvo po barónke Margite Czóbelovej
z kaštieľa v Strážkach (viaceré obrazy maliara
Mednyánszkeho a iné cenné predmety) zostali
vo vlastníctve štátu. To vyžadovalo advokátsku
zručnosť, diplomaciu a dokonalú znalosť prípadu.
  Príbehy zo súdnej praxe (špeciálne obhajo­
by) nekoncipoval autor a obhajca Anton Blaha
priamočiaro, ale často hľadal paralelu svojho
prípadu v prípadoch, ktoré sa odohrali vo sve­
te, v dávnej či menej dávnej minulosti. Autor
ako dobrý esejista pracoval aj s asociáciami,
reflexiou a primeranou slovnou zásobou, kto­
rú esej vyžaduje (prirovnania, citáty a občas aj
metafory). To všetko posunulo prípady o priečku
vyššie, ako to býva v priamočiarom vyrozprávaní
príbehu od zločinu cez obhajobu až po konečný
ortieľ súdu.