Vyhľadávanie
Straty a nálezy jednej ženy
Daša Čejková: Manželka
Levice, Koloman Kertész Bagala, L.C.A. Publishers Group 2004
Rozprávanie o jednej, zásadnej, etape ženy-mamy kombinované s pasážami v denníkovej forme graficky odlíšenej kurzívou s citáciami „velikánov“ histórie by sa svojou štruktúrovanosťou – analytickosťou žánrovo dalo nazvať poviedkou, aj keď miestami, v neepických pasážach, má esejistický charakter.
Humor ako dominujúci postoj výpovede predstavuje sebazáchovný princíp rozprávačky poskytuje nadhľad nad postavami a situáciami. Hroziace povýšenectvo tohto uhlu pohľadu je vyvažované uplatňovaním irónie aj voči sebe samej a voči vlastným situačným lapsusom. Vývin postavy smeruje od reflektovania životného obdobia, v ktorom prevládala naivita, ilúzie a romantické predstavy: „polepená sladkými tajomstvami romantických postáv. Ich životy a starosti si ma bez súhlasu prenajali“ (s. 10), cez stratu ilúzií o partnerskom súžití: „Eugen postrácal svoje sľuby“ (s. 15), o tom, že dieťa je anjelik, že v partnerstve vládne úcta, pozornosť a vďaka, po proces nevyhnutnej rezignácie na prvotný ideál rodinného života. Celkovo vyjadrovacie prostriedky inklinujú k metaforickosti a aforickosti: „Na dvadsiate narodeniny som všetky svoje aktivity zhúžvala do guľôčky a trafila ňou otvorený pažerák odpadového koša“ (s. 8).
Do malého, uzatvoreného sveta bytu s denno-dennými, rutinnými úkonmi preniká ten „veľký“ – maskulínny v postave manželovho kolegu, ktorý „sa pretlačí do predsiene... Prepochoduje priamo do izby. V TOPÁNKACH!“ (s. 33). Ak je mužné sebectvo, tak aj bývalý priateľ – nežný, vnímavý... sa „vyvinul“. Egoizmus „vonku“, ale aj doma sa stáva v tejto knihe predmetom nielen umeleckého stvárnenia, ale aj dôvodom na filozofujúce vety. Vnútorný život znamená osciláciu medzi sebauvedomovaním a sebaobviňovaním – Daša Čejková týmto sproblematizovaním vložila do textu akútne psychologické a existenčné otázky žien a ich vzťahov k mužom, čím zasiahla aj všeobecnejšiu oblasť medziľudských vzťahov. Zároveň spomenutou aforickosťou, jemným i drsným humorným odstupom a sebairónoiu, vytvorila atmosféru napätia medzi hravým štýlom a vážnym významom, a tak ponúka čitateľom sviežu prozaickú prácu o pohľade na dnešný život, v ktorom je hodnotovo rozhodujúce nestratiť identitu, nedať sa rozbíjať problémami, nájsť sa – hrdinka to vyslovuje otázkou: „Viem sa po rokoch ustavičného prispôsobovania niekoho nárokom a požiadavkám ešte definovať?“ (s. 91)
Oľga Silnická
