Vyhľadávanie
„Vlasť, ó, ty moja krutá, zaslepená, nezmyselne šialená vlasť, aká si mi len napriek všetkému drahá! Čo si mi to urobila?“ pýta sa autorka knihy, Aľa Rachmanovová, vlastn ý m m e n o m G a ľ a Džuraginová. Jej prvý denník Študenti, láska, Čeka a smrť zachytáva krutosť a fanatizmus v časoch boľševickej revolúcie. Čitateľ spoznáva Aľu ako nevinné a takmer bezstarostné dievča z intelektuálskej rodiny. Prevrat má desivé ciele. Vyhubiť všetko buržoázne – zvyky, majetky, kultúru i samých ľudí. Aľa podáva cez zápisky plastický, emóciami nabitý obraz doby. Dych vyrážajúce svedectvo spísané s veľkým literárnym umom evokuje množstvo otázok o ľudskej nenávisti, moci a úbohosti. Prvý diel sa končí na sibírskej staničke, kde Aľa odovzdáva svoje denníky do rúk rakúskeho vojaka. Pokračovanie denníkov Manželstvá v červenej búrke (denníky 1920 – 1925) otvára nové dvere. Aľa vyzrela ako žena, spisovateľka i pozorovateľka. Knihe dominujú dve hlavné línie. Popri vplyve zvrátenej ideológie, ktorej zapálenú fakľu drží čoraz viac ľudí, autorka dokumentuje i citový a rodinný život ruskej spoločnosti, zmenený drvivým dopadom revolúcie. Komunizmus hlása voľnú lásku – manželstvo je cársky prežitok, rozvody sa stávajú bežnou súčasťou života, o deti sa má postarať štát. Žena novej doby je stranícky uvedomelá a nebojí sa oddať všetkým telesným pôžitkom. V tomto chaose hodnôt Aľa spoznáva Otmara, svojho manžela a životnú lásku. Spolu s rodinou sa sťahujú do rodného mesta, kde ich rovnako ako na Sibíri čaká dennodenný strach o vlastnú existenciu a boj o kúsok chleba. Aľa, ktorú neopustila túžba po vzdelaní, sa opäť vracia na univerzitu. Je však zdesená, pretože i tú napadol zákerný vírus boľševizmu. Z akademickej obce sa stáva hŕstka skormútených profesorov a pri živote ich drží iba zápal pre vedu. Jedným z nich je aj Otmar, nový lektor nemeckého jazyka. Nemecké korene mu zaručujú určitú politickú ochranu, čo sa však neskôr ukáže ako chybný predpoklad. V neľudských podmienkach privádza Aľa na svet dieťa, nové slnko jej života. Iba nesmierna vôľa žiť dodáva mladým manželom silu do každodenných zápasov so systémom. A tiež láska. Práve ona osvetľuje smutné, dojímavé a často zdrvujúce čítanie lúčom nádeje a viery v lepšieho človeka. Manželstvá v červenej búrke sú mementom hrôzy a pravdy, ktorého silu znásobuje sugestívna denníková forma. Ak si uvedomíme, že v relatívne nedávnej dobe bolo umieranie a krutosť bežným spoločníkom, vnucuje sa tiesnivá otázka. Žijeme skutočne v lepšej spoločnosti, alebo semeno smrti len čaká na svoj ďalší nový výhonok?
