Recenzia
18.05.2007

Marienkine žiale. Púť Slovákov za lepším životom do Ameriky - Vasil Stefan Koban - Púť za šťastím

Púť za šťastím

Púť za šťastím

Vasil Stefan Koban

Marienkine žiale. Púť Slovákov za lepším životom do Ameriky

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006

Preložila Jana Judinyová-Babirátová

Román amerického Slováka Vasila Stefana Kobana s témou vysťahovalectva poskytuje čitateľovi realistický a zároveň farbistý obraz pomerov na slovenskom vidieku začiatkom 20. storočia. Autor je u nás neznámy, hoci sa zaoberá výsostne slovenskými témami. Narodil sa v USA Slovenke Márii Kindovej, neskôr Kobanovej, ktorá sa tam vysťahovala spolu s prvým manželom Ivanom a dvoma synmi začiatkom 20. storočia z východoslovenskej obce Jarabina.

Autor pretavil rozprávanie matky o jej životných zážitkoch do pútavej románovej podoby. Kobanov román vyšiel prvý a jediný raz v angličtine pod názvom The Sorrows of Marienka v nakladateľstve Jednota v pensylvánskom Middletowne. Dovtedy sa autor zaoberal najmä krátkymi prozaickými útvarmi, neskôr napísal aj pokračovanie románu Marienkine žiale, ale  nikdy nevyšlo knižne.

Vasil Stefan Koban na pozadí osudov negramotnej, ale prirodzene inteligentnej mladej ženy Marienky a jej rodiny zobrazuje situáciu prostých ľudí na slovenskom vidieku, poukazuje na príčiny vysťahovalectva Slovákov a život slovenských emigrantov v Pensylvánii. Ťažké pomery na Slovensku vyhnali Marienku s rodinou za more ako mnohých iných v tom čase. Vybrali sa za lepším životom. Cesta do novej chlebovej vlasti, ani život v Amerike, ako sa rýchlo ukázalo, neboli jednoduché. Marienkin manžel Ivan sa zamestnal v pensylvánskych baniach. Slováci spolu s Írmi pracovali v tých najťažších podmienkach za minimálneho bezpečnostného a sociálneho zabezpečenia, čo sa mnohým stalo osudným. Americký sen sa veľmi rýchlo stal tvrdou realitou. Okrem tvrdej práce sa Marienkina rodina stretáva aj s dosiaľ nepoznaným javom – podvodmi. Je len smutné, a zároveň príznačné, že podvody zakúsia od Slovákov. Dej románu akoby potvrdzoval motto K. Čulena, otca slovenských exilových organizácií v USA, ktoré vybrala prekladateľka na úvod: „Nikde nebolo Slovákom tak dobre ako v Amerike, ale nikde toľko netrpeli ako v Amerike.“ Autor naznačuje, že aj v nepriaznivých životných a pracovných podmienkach si Slováci zakladali podporné spolky a stavali kostoly. Vynára sa otázka, čo by boli všetko Slováci dokázali v starej vlasti, keby mali viac slobody...

Román V. S. Kobana Marienkine žiale má všetky črty dobrého diela. Je pútavý, dynamický, s bohatým dejom, zápletkami i rozuzlením. Predovšetkým je však realistický a presvedčivý. Spracúva časť našej histórie. Pri čítaní diela sa možno zasmiať, zaplakať, zamyslieť a poučiť sa.

– abi –