Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2010
Druhý zväzok fantasy série dvadsaťdvaročnej autorky sa začína súdom, únosom a útekom. Mija a Miseag, dediči tajomstva, moci a prekliatia majú pykať za neoprávnené vniknutie do tajnej Komory ľubietovského čarodejníckeho klanu. Uprostred procesu sa ale zjaví oddiel ozbrojených prívržencov Mariota. Na vyrovnanie sa s nimi použije dvojica ústredných protagonistov magické schopnosti a ocitá sa v útrobách lesov zoči-voči tajomným bytostiam a iným nebezpečenstvám. Dostanú sa do krajiny Maettregov – ľudí mieru, ktorí odmietajú použitie všetkých zbraní. No priaznivci napínavých príbehov sa rozhodne nemusia báť. Zvedavým prezradím už len toľko, že druhý zväzok plánovanej tetralógie (každý má podľa autorky symbolizovať jeden živel), je venovaný ohňu a plamene, čo vyšľahnú, budú naozaj zelené, ako sľubuje obálka...
V porovnaní s prvým zväzkom v Blúdení zreteľne cítiť väčšiu autorkinu istotu najmä v koncipovaní dejovej zložky textu. Román plynie dynamicky, charaktery postáv sú výstižnejšie prekreslené, k niektorým (Natriga, schizofrenická dcéra vodcu Maettregov) by sa nehanbil priznať ani etablovaný autor hlavného prúdu literatúry. Napriek občasnému upadnutiu do pasce tínedžerskej pocitovosti v knižke príjemne prekvapí schopnosť nadhľadu spojeného s nenásilným humorom – a prekvapia i scény, v ktorých sa patetickosť stáva dojímavou – a presvedčivou nielen pre neskúsených čitateľov.
Hoci neobratnosť v uchopovaní psychologických nuáns čiastočne pretrváva, vzťah dvojice hlavných protagonistov vďaka zručnej práci s detailom a tiež už spomenutou komikou (napr. scéna, keď Mija daruje buchty Miseagovi) pôsobí uveriteľnejšie než analogicky rozohrané partie v románoch autoriek valcujúcich s upírskymi romancami rebríčky predajnosti. Holecyová má cit pre mieru, vkus a dar vyváženého striedania clivých tónov so šibalskými.
Nemožno neoceniť prinajmenšom čiastočne naplnenú ambíciu autorky: prekročiť tieň klasickej fantasy a v stopách toho najinšpiratívnejšieho z diela Rowlingovej vytvoriť napätie nielen z deja, ale i z odhaľovania rôznorodosti charakterov postáv. Prozaička svoj vzor neuchopila len povrchne, motivicky, ale usiluje sa uchopiť i jeho podstatu. V Holecyovej imaginárnom svete – aj vďaka samostatne sa rozvíjajúcemu talentu – nenájdeme dobrých a zlých; ústami jednej zo svojich postáv nám spisovateľka oznamuje: „Rozprávky môžu zostávať čiernobiele, ale je načase, aby ste sa pozreli na svet taký, aký je – plný farieb a zložitý“ (s. 330).
Pri vykresľovaní prostredia prozaička obratne skombinovala prvky slovenského a slovanského folklóru s vlastnou imagináciou. Hoci nadväznosť na vzor v podobe Rowlingovej zostáva zreteľnou, Blúdenie prináša (aj v súvislosti s motívom cesty neznámym prostredím) výraznejší odklon od vplyvu svetov Harryho Pottera. Prehľadne, so zmyslom pre rozprávačskú disciplínu usporiadaný celok nie je epickým veľdielom, no (najmä mladším) fanúšikom fantasy nesporne ponúkne niekoľko hodín príjemného čítania. Aj z väčšieho odstupu môžem skonštatovať v porovnaní s prvým zväzkom kvalitatívne zlepšenie, čo poskytuje dostatočný dôvod byť zvedavý nielen na nasledujúce dobrodružstvá hrdinov.
