Recenzia
25.01.2012

Mariotovi dediči – Prekliatie - Marja Holecyová - Koniec presvedčí!

Koniec presvedčí!

Bratislava, Fragment 2011

Štvrtý, záverečný diel príbehov z čarodejníckeho sveta, lokalizovaného na Slovensko. Mija, Miseag, Timea Perníková. Intrigy pokračujú. Na ceste za Knihou je potrebné dobyť pevnosť Grigoria Zka.

V príbehu stále rezonujú odozvy skúsenostného komplexu autorky. Starším postavám na rozdiel od vrstovníkov nepreniká pod kožu, respektíve, miestami im podsúva tínedžerské správanie a konanie (impulzivita, nevyrovnanosť, okamžité rozhodnutia a pod.) v nie veľmi pravdepodobných dávkach. Zaiste, predpokladanej cieľovej skupine sa takýmto spôsobom text stáva interpretačne-čitateľsky priestupnejší. Ústretovosť by však mala byť prostriedkom, nie cieľom.

Napriek výčitkám voči detailom môžem skonštatovať, že autorke sa podarilo zavŕšiť fantasy tetralógiu určenú pre mládež na prinajmenšom štandardnej úrovni. Text schopný zaujať oslovuje aj odvážnym gestom záveru, ktoré pochopiteľne neprezradím. Svedčí o premyslenej autorskej stratégii! Miestami, pravda, badáme nadmerne rýchly presun dejmi, ktoré si máme PREDSTAVIŤ ako náročné (dobytie pevnosti).

Napriek nedotiahnutosti psychologických charakteristík je zrejmé, že Holecyová v tomto texte prekročila tieň vzoru Rowlingovej, pokúsila sa stvoriť presvedčivé postavy, ktorým mnoho dáva i berie. Celok stále nie je celkom vyvážený, no autorka poskytuje pôžitok z prekvapivých obratov v zápletke. Rušivo pôsobia retrospektívno-reprodukujúce pasáže, ktorými autorka „dovysvetľúva” miestami nadmerne prekomplikovaný príbeh. Občas dokáže zaujať vetou hodnou zapamätania, sformulovanou do podoby maximy: „Viem, čo je najhoršie na opustenom živote – že nemáš nijaké naozajstné schopnosti.

Holecyová pomerne úspešne zvládla náročný projekt tetralógie. Ukázala pritom, že písaním smeruje azda aj za horizont bezprostredného ukájania prvoplánových čitateľských chúťok po rozptýlení.