Vyhľadávanie
Americký astronaut Mark Watney zostane na Marse celkom sám. Sci-fi román rozpráva o tom, aké to je...
Mark bol pôvodne súčasťou posádky projektu Ares s číslom tri, no piesočná búrka ohrozovala odletový modul, a tak sa misia musela predčasne ukončiť. V zmätku a v neprehľadnej situácii je Mark zranený, zmizne z dosahu a zvyšná posádka odlieta na domovský vesmírny koráb Hermes, ktorý ju odnáša na Zem. A hoci je hlavný hrdina blízko smrti, vyviazne z najhoršieho, aj keď v podstate nie je jasné, či to najhoršie práve týmto vyviaznutím nezískal: samotu na Marse, kde musí počítať s každou molekulou kyslíka či vody. Z aktuálneho pohľadu na víziu výskumu blízkeho vesmíru ide o veľmi populárny námet a z pohodlia teplého čitateľského kútika môžeme Markovi jeho dobrodružstvo na vyprahnutej zamrznutej planéte iba závidieť. Nečudo, že hneď po vydaní kniha zaznamenala veľký úspech, a možno bude aj film... Navyše, hlavný hrdina je zároveň aj, ako sme pri tejto téme zvyknutí, poriadny šoumen, ktorý životne vážne okamihy dokáže odľahčiť jedinou vtipnou poznámkou. Niekomu táto americká žoviálnosť môže liezť na nervy, niekomu to môže byť sympatické. Čo si však zaslúži absolútny rešpekt, je autorova precíznosť pri stvárnení fyzikálne odlišného prostredia od nášho. Zdá sa mi, že ani v rámci svetovej literatúry sa to doteraz nepodarilo nikomu tak dobre! Autor presvedčivo vplieta do napínavého príbehu poznatky o zákonoch gravitácie, kozmonautiky, nebeskej mechaniky, chémie či botaniky. Niekedy je až otravne podrobný, všetko prepočítava, analyzuje, no pritom je to vzhľadom na situáciu hlavného hrdinu dôležité a funkčné. Vďaka húževnatosti a macgyverovskej vynachádzavosti Mark namiesto plánovanej tridsiatky solov (marťanských dní) prežije na červenej planéte tých solov niekoľko stoviek. Milé boli pasáže, keď „obohacoval“ mŕtvu marťanskú pôdu vlastnými baktériami, aby mohol pestovať zemiaky, parádne bol podaný výlet za odstaveným Pathfinderom a aj všetky priame výstupy do terénu a napokon poslednú púť do Schiaparelliho krátera, to sa priznávam, som sledoval s dramaticky zježeným obočím na viacerých mapách na internete (mapa je však aj súčasťou knihy).
Faktom zostáva, že z doterajších misií na Mars boli dve tretiny neúspešné. Čo je katastrofálne číslo! Krásna literatúra alebo film však túto štatistiku obracajú totálne naruby, a aj keď sa na stránkach či na plátne stanú problémy, vždy sú riešiteľné do zdarného konca a všetci tlieskame. Umenie pôsobí v tomto prípade terapeuticky a možno má motivovať k väčšej sebadôvere zoči-voči neznámu. A takto nejako vyznieva aj osud Marka Watneyho – techno verzia Robinsona sa podarila.
