Recenzia
Lucia Blažeková
23.09.2009

Mäsožravé kreslo - Pero Le Kvet - Uletené a absurdné

Uletené a absurdné

Uletené a absurdné

Pero Le Kvet: Mäsožravé kreslo, Žilina, Artis Omnis 2008

Bol raz jeden chlap, ktorý sa volal Peter Volek. Navonok vyzeral obyčajne, ale keď začal písať, menil sa na Pero Le Kveta. Pod slovnou prešmyčkou Pero Le Kvet sa ukrýva surrealistický umelec a patafyzik Peter Volek. Jednoduchý výklad patafyziky hovorí, že je to paródia na vedu a v literatúre voľne nadväzuje na surrealizmus. Všestranne zameraný básnik, prozaik a kolážista útlou knižkou Mäsožravé kreslo voľne nadväzuje na predchádzajúce dielka Ulovené sny a Perózia. Mnohé prozaické texty Pero Le Kveta majú jednotný štýl a mohli by sa začínať rozprávkovou formulkou „Kde bolo tam bolo...“. Autor sa inšpiruje životnými príbehmi ľudí a vecí, ktoré personifikuje. Jednotlivé mikropoviedky prekrýva výtvarnými prácami. Poviedočky majú surreálny podklad, prosté fabulárne podanie a absurdné vyústenia. Nezmysel je účelový, nekonvenčný a jednoducho povedané: je základom autorovej tvorby. Prevažuje rozprávač v tretej osobe ako nezúčastnený pozorovateľ s nadhľadom, ktorý občas naivne opisným štýlom podáva príbeh. Podstatou textov je z rozprávačovej perspektívy opísať každodenným, všedným spôsobom naruby pretočené veci, preto je nevyhnutná čitateľova predstavivosť. Autorove texty sú totožné s jeho kolážami, po výtvarnej alebo literárnej stránke uletené a absurdné, často tvoria jednotný celok.

Témou próz sú predovšetkým ľudia a ich drobné vlastnosti, úchylky, životné okamihy. Napr. Jonáš z poviedky Maliar svoje traumatické zážitky filtroval cez výtvarný talent, ktorý pôsobil na ľudí ešte viac traumaticky. Môžete sa začítať na akomkoľvek mieste v knihe a celkom spontánne si vyberať príbehy z patafyzického vesmíru: „Namiesto krvi mal však šťavu, namiesto kosti jadierka a namiesto mäsa dužinu. Nemal ani kožu, ale šupku žltočervenej farby“ (Jablkoň). Autor vtipne narába s čudáckou mentalitou ľudí, zachádza s ňou do iracionality, čo napr. v poviedočke Zvláštne schopnosti pôsobí roztopašne a hravo.

Pero Le Kvet v úvode píše, že pôvodne mala mať kniha iný názov. Neviem posúdiť, či by pôvodný názov nejako ovplyvnil knihu ako celok, ale tento názov vystihuje poetiku textov. Pri čítaní si môžete poletovať vo fantazijnej atmosfére ako mäsožravé kreslo, ktorému sa snívajú sny o lietaní.

Lucia Blažeková