Recenzia
Dáša Beracková
10.11.1999

Mať čisté svedomie

Milan Šútovec: Zo šedej zóny

Bratislava, Slovenský spisovateľ 1999

„Literárna kritika je útvar typicky novinársky, jej život sa odohráva na ploche novín a i svoj pravý význam nadobúda len v susedstve s okolitým materiálom. Skôr výnimočne prežíva svoj aktuálny čas.“ (s. 23)

A predsa si pamätáme: Matuška, Felix, Hamada, Števček. Ak sa v literárnej kritike spojí talent a profesionalita s čestnosťou a zásadovosťou, stojí za to, zapamätať si meno. Ak niekto v šedej zóne nestratil tvár a neohol chrbát, majú čo povedať aj jeho typicky novinárske útvary. Nielen o literatúre, ale aj o existencii mysliaceho človeka v dobe, keď sa myslieť ani veľmi nevyplatilo. Pravdivé slová na adresu nedotknuteľných a k tomu recenzie Hrabala, Kunderu, Rakúsa. Diskusie o literatúre, o knihách Vilikovského, Slobodu a Improvizácia na tému Dominik Tatarka. Vždy v záujme objektívnosti, pravdy a úcty k ľuďom, ktorí si ju zaslúžia, ale nie sú spoločensky prijateľní.

Kniha Milana Šútovca nie je „zobraný spis“. Je v nej obsiahnutá atmosféra šesťdesiatych, sedemdesiatych, osemdesiatych, možno aj časti deväťdesiatych rokov, situácia v literárnej vede, v intelektuálnych a pseudointelektuálnych kruhoch. Odhaľovanie pravých tvárí tzv. autorít a pripomínanie tých, ktorých nebolo vhodné pripomínať. Novembrová eufória i malé dejà-vu v rokoch deväťdesiatych. Po prečítaní Šedej zóny musí byť jasné, že Milan Šútovec sa nepotrebuje pripomínať, aby sa na neho náhodou nezabudlo. On chce ukázať svoju prácu a prostredníctvom nej tú časť minulosti, z ktorej sme sa už dávno mali poučiť. A niekde tam za troma bodkami sa možno skrýva cesta pre tých, ktorí už šedú zónu nezažili – mať vždy čisté svedomie.

Dáša Beracková, . In: Knižná revue, roč. IX,  10. 11. 1999, č. 23, s. 5.