Recenzia
Elena Ťapajová
21.05.2013

Materská – Denisa Fulmeková

Ikar 2012

Jestvuje veľa súčasníčok, ktoré prežili či prežívajú materskú dovolenku, ale máloktorá asi svoje pocity, skúsenosti a postrehy pretaví do knižky. V knihe Materská od Denisy Fulmekovej napriek autorskej licencii cítiť autobiografický zážitok. Vari aj vďaka tomu vznikla mimoriadne úprimná výpoveď o problémoch s materstvom a pôsobivé nahliadnutie do duše dnešnej ženy.

Autorka rozdelila príbeh do dvoch častí: PôrodnicaDoma. Komponuje ho ako rozprávanie spisovateľky Evy, ktorá sa rozhodla bez ohľadu na rôzne komplikácie porodiť v štyridsiatke druhé dieťa. Zdá sa, že to bude idyla. Veď má milujúceho, i keď pracovne vyťaženého manžela Filipa a rovnako ústretovú prvorodenú dcéru, šestnásťročnú Simonku. Nečakane ju však zrádza vlastná psychika v podobe popôrodnej depresie a ona musí v sebe nájsť odvahu zaklopať na dvere psychiatrickej ambulancie.

Denisa Fulmeková je známym menom našej spisovateľskej scény. Debutovala v roku 2001 pod pseudonymom Mina Murrayová zbierkou poviedok Tak čo teda, vydala zbierku poézie Som takmer preč, je aj autorkou príručky Tarot, 78 krokov k tvorivejšiemu životu, ale presadila sa predovšetkým ako autorka úspešných ženských psychologických próz, ako Dve čiarky nádeje, Jedy, Topánky z papiera či Čakáreň. Materská akoby témou vytúženého materstva na niektoré spomínané tituly voľne nadväzovala. Jej hrdinka nemá existenčné ani vzťahové problémy, ale o to viac rieši vlastné psychické zlyhanie. Plusom je, že sa naň autorka dokázala pozrieť s nadhľadom, nepodlieha sentimentu a jednotlivé situácie i postavy opatrovateliek či priateliek vykresľuje s istou dávkou humoru či sebairónie. Vtipne komentuje aj rozhovory celebrít o materstve v bulvárnych časopisoch. Samozrejme, formuluje aj poznanie psychológie všedného dňa, ako napríklad: „Učím sa byť dospelejšou, nedesiť sa života a zodpovednosti, učím sa byť opäť dobrou mamou,“ aby v závere konštatovala: „Štafeta materstva pokračuje. A zasa pekne od začiatku…“