Vyhľadávanie
Matica slovenská zohrala v dejinách Slovákov významnú úlohu. Je preto pochopiteľné, že pri príležitosti každého jej významného jubilea vznikal rad spomienkových publikácií. Nepovšimnuté nezostalo ani stopäťdesiate výročie od jej založenia roku 1863. Na úlohu pripomenúť si ho sa podujal historik Tomáš Winkler, ktorý sa matičnými dejinami zaoberá už dlhší čas. Publikácia Matica slovenská – Vrastanie do času (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2013) prináša pohľad do minulosti s dôrazom na všetky peripetie, ktoré táto kultúrno-spoločenská inštitúcia musela prekonávať najmä v období maďarskej neprajnosti voči Slovákom v Uhorsku. Tá vyvrcholila násilnou maďarizáciou a zatvorením Matice.
Inštitúciu možno zatvoriť, no duch a myšlienka sú slobodné aj v neslobode. To platilo aj o Matici slovenskej. O to, aby národné myšlienky neupadli do zabudnutia, sa postupne starali viaceré noviny a časopisy (Národnie noviny, Národný hlásnik, Orol, Dennica a ďalšie). Nenápadné zmienky o Matici v tlači znamenali aj v čase jej zákazu malý plamienok nádeje s dôrazom na odsúdenie tých, ktorí sa pod jej zatvorenie podpísali. Tomáš Winkler na ceste vývoja Matice slovenskej spomína viaceré míľniky. Jedným z nich bolo zhromaždenie Slovenskej národnej rady 30. októbra 1918, keď zaznela Deklarácia slovenského národa prednesená zvučným hlasom Samuela Zocha. Matica slovenská sa podujala „povznášať národného ducha, napomáhať osvetu a rozvíjať národnú kultúru na Slovensku“. O jej rozvoj sa zaslúžila celá plejáda činiteľov. Ich prínos autor publikácie nezabudol pripomenúť a svojím spôsobom aj zhodnotiť ich podiel a prínos do matičnej činnosti. Keďže Matica pôsobila a pôsobí v určitom geopolitickom priestore, je len logické, že bola aj akýmsi seizmografom politického diania. Pri hodnoteniach určitých „dejinných zemetrasení“ sa autor snaží o objektívny pohľad vychádzajúci z historických faktov.
O záver knihy sa Tomáš Winkler podelil s ďalšími autormi: Igor Kovačovič napísal štúdiu o matičných aktivitách v rokoch 1990 – 2010, vede a odbornej činnosti Matice slovenskej sa venoval Miroslav Bielik, vydavateľskú činnosť hodnotil Stanislav Muntág. Autorom pohľadu na zahraničné aktivity Matice je František Vnuk. Záverečná časť publikácie pochádza z pera Mariána Tkáča, ktorý hodnotil súčasné postavenie a perspektívy Matice slovenskej. Užitočnou časťou publikácie sú prílohy, mapujúce členov MS z rokov 1863 – 1875.
