Recenzia
Natália Dukátová
04.03.2015

Mátoha, neboj sa! - Alexander Halvoník

Perfekt 2014

Keď dieťa chytí do rúk knihu, ako prvé ho zaujmú ilustrácie. V novinke Alexandra Halvoníka Mátoha, neboj sa! ich vytvorila skvelá Lenka Javorská. Ilustráciám deti určite neodolajú, no poďme sa pozrieť aj na text.

Hlavným hrdinom knihy nie je mátoha ženského rodu, ale chlapec – mátožiak Bertík, ktorý býva v trstinovom domčeku na brehu jazera Zelená voda. Na druhom brehu bývajú ďalšie mátohy: dievčatá a sestry Gitka, Margita, Margaréta a Maximargita. Tieto mátohy však nie sú celkom typické, pretože ich strašenie prestalo baviť, a tak celé dni prespia a celé noci sa nudia. Nikto sa ich nebojí, ani zvieratá, ani ľudia: „Na rybárov boli prikrátke, na zvieratá prihlúpe, na ryby prilenivé a na hmyz prifajnové.“ Na vyvádzanie tak ostal len Bertík. Mátohy, aj keď nestrašia, radi robia zle. A keď nemôžu robiť zle ľuďom, robia zle aspoň Bertíkovi. Ozajstné dobrodružstvo sa začne vtedy, keď sa rozhodnú sotiť Bertíka do vody a potom ho vytiahnuť. A to všetko iba preto, aby im sľúbil, že im prinesie hladkavé veveričiatko. A keďže „slovo robí mátohu“, Bertík sa vyberie na dobrodružnú cestu za hladkavým veveričiatkom, kde sa stretne s Dalmatíncom Poncom, ktorý je slávny psí básnik: „Hohohó, myslíš, že je to tak? / Keby si bol aspoň vták! / Vravíš, že si mátoha, / tak rozmýšľaj, preboha!“ Bertík stretne aj sysľa, straku, sýkorku, sŕňatko, soviaka Onderka, lesnú vílu Terezku a dokonca sa zúčastní aj na vtáčom sneme, ktorý rieši znášanie kukučích vajec do cudzích hniezd.

Zvieratá tu vystupujú so svojimi charakteristickými vlastnosťami – straka rapoce, soviak cez deň spí, líška je prefíkaná... Bertík na svojej dobrodružnej ceste musí riskovať, aby nakoniec našiel svoje šťastie, a možno tajomstvo tkvie len v inom pohľade na svet, a všetko sa zrazu obráti k lepšiemu. Bertík postupne prechádza zmenou: z ustráchanej mátohy, ktorá sa bojí všetkého, ale najviac Gitky, Margity, Margaréty a Maximargity, sa stáva odvážna mátoha, ktorá sa nebojí presadiť si svoje šťastie napriek nesúhlasu sestier. Priateľstvo je v príbehu veľmi dôležité, a podobne silno ho v skutočnom živote prežívajú aj deti. Dobrí priatelia nám pomáhajú a rozveseľujú nás, keď sme smutní, alebo keď si neveríme. A tak hlavne Dalmatínec Ponec ukáže Bertíkovi, že keď bude odvážny a veselý, získa veľa. Napríklad aj mátožiu princeznú! Ako sa to skončí? Stane sa napokon Bertík mátožím princom? Na záver sa stretnú všetci obyvatelia lesa, slnko i mesiac, a aj tí, ktorých Bertík nepoznal, ale ako hovorí: „Nepoznajú mňa a ja nepoznám ich. Prečo by som ich mal mať však menej rád?“ A tak to je, keď máme lásku, nebojíme sa už ničoho.