Chodníčky v pamäti

Alexandr Solženicyn: Matrionina chalupa

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2003

Preklad Zora Jesenská a Viera Hegerová

  Knihu svetoznámeho rukého spisovateľa, ktorému bola roku 1970 udelená Nobelova cena za literatúru, no zákazom zo strany vtedajšej politiky si ju osobne nemohol prevziať, tvoria tri novely. Matrionina chalupa vznikala v rovnakom čase ako prelomové ruské/sovietske dielo Jeden deň Ivana Denisoviča a autobiograficky zachytáva obdobie Solženicynovho života po osemročnom väzení vo vyhnanstve v Južnom Kazachstane, kde pôsobil ako učiteľ na strednej škole – literárne sa však preňho stáva dôležitejší námet z prostredia jeho prechodného pobytu v chalupe stareny Matriony v obci Miľcevo (fotografiu nájdete na obálke knihy). Umelecko-dokumentárny spôsob zobrazenia poukazuje na Solženicynovo majstrovstvo: umenie organicky nadväzuje na faktografiu a naopak, výsledkom je estetická i informačná plnosť tejto prózy. Inak to znamená ideologicky netienené, ale ľudsky zaangažované, videnie Ruska 50. rokov, chudobného a s nefunkčným spoločenským zriadením. V chalupe medzi hrubou vrstvou tapiet a stenami sa naháňajú myši, v kuchyni sa hýbe dlážka, toľko je tam švábov, Matriona nemá nič a úrady jej len po vyčerpávajúcom a dlhodobom vybavovaní priznajú nejaký dôchodok, navyše má chamtivých príbuzných, čo v konfrontácii s jej prostotou vyústi v hrozivej tragédii. Pripomíname, že ide o tretie slovenské vydanie, nasledujúce novely vychádzajú po druhýkrát.

  V poradí druhá novela Prípad na stanici Kočetovka (zrejme omylom začína v obsahu a v knihe názov slovom Príbeh) mala v prvom vydaní (1962) pozmenený skutočný názov železničnej stanice na Krečetovka. Je to nemilosrdná dráma z obdobia druhej svetovej vojny, kde v priestore železničnej stanice vznikne príchodom záhadného vojaka Tveritinova napätá a neurčitá situácia pre jej poctivého veliteľa, poručíka Zotova. Osobná zodpovednosť za transport dôležitých a utajených materiálov, šifrovanie a dešifrovanie správ, jednostajný strach z ohrozenia a špionáže – nebezpečný kolotoč, v ktorom musí Zotov nájsť zdravý úsudok pre ľudí a veci okolo seba a vedieť zhodnotiť rozdiely medzi nimi. Vojenská logika spolu s logikou systému môže byť k svedomiu človeka chladne krutá...

  Význam a pointa poslednej novely sa dá z veľkej časti predpokladať už z jej názvu Vo vyššom záujme. Podkladom pre jej napísanie boli skutočné udalosti z 50. – 60. rokov okolo výstavby budovy novej odbornej technickej školy. Nadšenie žiakov a učiteľov rúca vyšší záujem – v jeho podtexte sa ale neskrýva progresívna myšlienka, skôr nepochopenie, arogancia, valec všemohúcej moci vtedajších mocných.

  A. Solženicyn aj vďaka dobrým a inovovaným prekladom tvorí súčasť obrazu o ruskej literatúre a jeho dielo dosvedčuje napriek od súčasnosti vzdialeným a pre mládež možno už úplne absurdným témam, že náročná literatúra je svojrázne krásna pamäťová stopa na chodníčkoch, ktoré vedú aj k nám.

Radoslav Matejov