Recenzia
Simona Rezníčeková
25.05.2019

Mätúce posolstvo Zvuku a Hluku

„Kedysi dávno pradávno, keď ešte neexistovala Zem, boli tu Zvuk a Hluk.“ Týmito slovami začína debutová knižka mladej ilustrátorky, ktorá nám v názve sľubuje odhaliť pompézne znejúce tajomstvo. Zvuk a Hluk je dvojica trochu mätúca, pretože nejde o protiklady. Zvuk je akékoľvek vlnenie, ktoré dokáže v ľudskom uchu vyvolať sluchový vnem, zatiaľ čo hluk je jednoducho nepríjemný zvuk. Prvá stránka knihy je venovaná kvázi vedeckému vysvetľovaniu, ktoré nás privádza až k Veľkému tresku, kde sa onen Zvuk a Hluk mali zrodiť. Autorka asi nie je oboznámená s tým, že napriek veľmi hlučne znejúcemu názvu vedci zistili, že Veľký tresk sprevádzalo jemné hučanie, ktoré by ľudské ucho nedokázalo zachytiť. V nasledujúcich riadkoch sa autorka púšťa do odvážnej úvahy o existencii a neexistencii času. Dozvedáme sa, že vedci síce tvrdia, že čas vznikol vo Veľkom tresku, no čas tak naozaj neexistuje, pretože je len výplodom ľudského mozgu, ktorý si nevie predstaviť ničotu. Podľa autorky to mozog nedokáže preto, lebo využíva len desať percent svojej kapacity. Autorka si opäť asi nie je vedomá toho, že táto „vedecká“ informácia je dávno vyvrátená mestská legenda. Podľa neurovedeckých výskumov využívame náš mozog na sto percent, dokonca je väčšina jeho častí aktívna nonstop. Prvú stranu knihy uzatvára obrázok, na ktorom zobrazila časovú os. V jej prevedení ide o neuzavretý kruh so šípkou na pravom konci. Väčšina z nás pozná časovú os ako priamku, keďže čas plynie lineárne. Ťažko povedať, čo mala autorka na mysli. Mohlo by ísť o vektor zobrazujúci plynutie času na analógových hodinách, no iba v prípade, že by šli pospiatky.

Po tejto krátkej teórii začína samotný príbeh. Sledujeme Zvuk na jeho ceste po planéte Zem. Vymýšľa zvuky pre rozmanité prírodné úkazy: zurčanie vody, hrom, šuchot lístia... V jednej časti textu sa autorka venuje aj ľudskej reči. Zvuk tu tvorí „bezhraničné množstvo zvukov“. Slovo jazyk či reč tu ale vôbec nezaznie. Príbeh je udržovaný vo veľmi abstraktnej rovine, ktorá ho robí neprístupným, najmä pre mladšie deti. Po čase sa Zvuk unaví a žezlo po ňom prevezme Hluk. Zvuk je tu predstavený ako kladný hrdina, ktorý stvoril harmonický svet, kde ľudia nažívajú v mieri so všetkým tým zurčaním potôčikov a štebotom vtákov. Hluk je naopak negatívny hrdina, ktorý s pomocou ľudstva premení svet na nepríjemné miesto plné rinčania zbraní a náreku zvierat zatvorených v klietkach. Autorka tu buduje veľmi naivný obraz sveta, v ktorom naznačuje existenciu ďalšieho antropologického mýtu, „ušľachtilého divocha“, ktorého vedecký pokrok zmení na sebeckého a od prírody odtrhnutého človeka modernej doby. Napriek tomu, že ide o knižku pre deti, takéto zjednodušovanie jej nepristane. Zjednodušená pravda nie je synonymom pre pravdu jednoduchú.

Záverečné posolstvo knihy nám pripomína, aké dôležité je zastaviť sa v dnešnej uponáhľanej a hlučnej dobe. Zvuk venuje ľudstvu paradoxný dar. Čaká na nás tam kdesi vonku, kým si ho prídeme vyzdvihnúť. Pointa je najsilnejšou časťou príbehu.

Najväčším negatívom knihy je jej všeobecnosť. Je očividné, že by sa chcela zaradiť k príbehom, ktoré nasledujú tradíciu rozprávania, čo očarila svet v de Saint-Exupéryho Malom princovi. No Exupérymu sa darí odovzdať večné pravdy a hlboké posolstvá práve preto, že jeho príbeh sa odohráva vo veľmi konkrétnej rovine. Vystupujú tu plnokrvné hmatateľné postavy, ktoré riešia reálne problémy. Aronovej príbeh nič také neposkytuje, čo sa odráža aj na fádnosti a paušálnosti ilustrácií.

Autorka má ambíciu rozprávať symbolický príbeh, „nadčasovú rozprávku pre ľudí od troch do deväťdesiatdeväť rokov“. Bohužiaľ, hneď na začiatku odhalí veľmi povrchnú znalosť faktov, na ktorých svoj príbeh buduje. Samozrejme, cieľom prozaických útvarov či už pre deti alebo dospelých nie je odovzdávať faktograficky presný obraz sveta, no v tomto prípade nejde o vedomú hru s realitou, ale o ignorantstvo tak príznačné pre dnešnú dobu – ľudia nadobudli pocit, že by sa mali vyjadrovať ku všetkému len preto, že môžu.

Verbarium sa rozhodlo túto knihu označiť pečaťou, ktorá nám dáva „Záruku dobrej knihy“. V tomto prípade, nech je nám varovaním pred nič neznamenajúcimi zárukami marketingového oddelenia.