Mávnutie krídel

Kordíky, Skalná ruža 2011

Lyrický útvar haiku je stále obľúbený a vyhľadávaný. V nie­ktorých krajinách sa jeho autori združujú do klubov, vydávajú antológie a organizujú čitateľ­ské stretnutia. Aj u nás táto svojbytná forma zaznamenala v posledných rokoch viditeľný posun vo svojej prezentácii. Na­pokon zachytiť na vymedzenom priestore prchavú večnosť bude vždy lákavé.

Pôvabná knižka Mávnutie krídel s podtitulom 42 slovenských haiku je neprehliadnu­teľná z hľadiska formy aj obsa­hu. Nenápadná, ale pôsobivá väzba, decentná grafická úpra­va a nevtieravé ilustrácie Jána Kudličku vytvárajú vkusný artefakt. Táto malá antológia je zložená vskutku z reprezen­tatívnej zostavy: Groch, Hau­gová, Hevier, Hochel, Chmel, Jurolek, Kadlečík, Kuniak, On­drejková, Podracká a  Zambor. Knižku nemôže otvárať nikto iný ako najznámejší japonský básnik a  zakladateľ tejto bás­nickej formy Macuo Bašó (1644 – 1694). Jeho známe haiku je uvedené v  pôvodnom jazyku, ale aj v  slovenskom a  českom preklade. Je až neuveriteľné, že táto forma si od svojho vzniku v  17. storočí zachovala svoju tvarovú výnimočnosť a ne­nahraditeľnosť. Strohý počet slabík v štruktúre 5­7­5 stavia každého autora pred uvážli­vosť, pokoru a  slovnú askézu. Stačí odcitovať haiku Rudolfa Juroleka:

Deň ako z detstva
a už navždy, august,
keď žiť je nevinnosť.

Priezračný odkaz povznesený nad rámec všedného dňa ponú­ka nekonečné množstvo asociá­cií a  polozabudnutých mihnutí. Vyzdvihnutá skutočnosť je ex­ponovaná úzkym pásom svetla, aby vyvolala jasnú momentku prežitého a uchovaného. Alebo Anna Ondrejková v jednom riad­ku s titulom 18. 12. 2010:

čierny sneh, hlboké hviezdne duny: sčitovanie snov: horí

Jej prekrývanie obrazov pripo­mína filmové zábery s dôrazom na kontrasty, zvuky a detailné zachvenia. Mila Haugová a jej január:

naozaj zima
obzor skrehnutý vtákmi
v mojom vzdialenom srdci

Z  jej starostlivo vypreparova­ného zážitku vyžaruje auten­tický chlad, ktorý však skôr zahreje a vtisne nepremárnenú nádej v prítomnosť  bijúceho srdca. Reálne obdobie zimy a prázdnoty je vyvážené láskou a  odpustením. Výberovú jede­nástku príznačne uzatvára Ján Zambor:

Biele miesta sú
náš osud A len zlomky
smieme poodkryť

Básnické slovo zostáva takmer v  celej svojej hĺbke tajom­stvom, inak stratí svoju licen­ciu. Vždy je nám dovolené od­tajniť iba jeho náhodne odsko­čenú iskru.

Výber končí poetickým do­slovom vytvoreným z kompozí­cie  haiku a 17­slabičných frag­mentov z  textov zastúpených autorov, ktorý zostavil Rudolf Jurolek. V  tomto dômyselnom usporiadaní dostávajú „premie­šané“ texty novú a zaujímavú dimenziu vnímaných súvislos­tí. Hovorí sa, že dobrého býva málo a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Knižka má len 60 strán, ale jej obsah nás znovu zasahuje v udivujúcich význa­moch a  (skrytých) spojeniach. Titul Mávnutie krídel vysti­huje pominuteľnosť a  prírodnú premenlivosť. Je chvályhodné, že takáto publikácia sa dostáva na knižné pulty ako kultivovaný podnet na zastavenie.