Recenzia
Anna A. Hlaváčová
05.03.2012

Mbulu ngulu – strážcovia duší - Ivan Melicherčík

Bratislava, Neomedia 2011

V predošlej knihe (Tvar ducha) dal zberateľ Ivan Melicherčík textový priestor takmervšetkým, ktorí sa na Slovensku zaoberajú africkou kultúrou, tentoraz uprednostnil fotografie pred slovom, ide skôr o fotografic kú publikáciu, knihu – katalóg. Zverejňuje v nej časť svojej zbierky pohrebných plastík gabonského etnika Kota. Ide o vyhranenú kolekciu, v rámci ktorej možno oceniť bohatú variantnosť diel, vychádzajúcich z totožného archetypu. Do publikácie zaradil aj reprodukcie avantgardných umelcov 20. storočia inšpirovaných práve týmito africkými plastikami. Slovo Mbula (resp. Mgbula) má u všetkých Bantuov vzťah ku kultu predkov, bdejúcich nad prosperitou spoločenstva. Akusticky spojenie spoluhlások mb v tomto slove predstavuje niečo nehovoriace, mumlajúce – ducha. V delte Nigeru, v etnikách jazykovej skupiny Idžo, si tento kult našiel výraz v predstavení temennej masky medicinmana. V zberateľstve afrického umenia sa však výraz mbulu ngulu ujal pre drevený objekt etnika Kota, ktorý sa kládol na vrch pleteného koša s kosťami predkov. Výrazne redukovaný korpus figúry tohto typu plastiky završuje precízne vypracovaná a radikálne štylizovaná tvár – niekedy sa zdá, že do hlavy plastiky sa v zvláštnej polysémii projektujú anatomické prvky trupu. Jedna z línií tohto sochárskeho archetypu nemá ústa – aj to odráža mlčanie sveta predkov. Spoločenstvo si má počínať tak, aby strážcovia duší nemuseli prehovoriť.

K symbolu zatvorených úst, neartikulovanej reči sa veľmi hodí grafický dizajn Tomáša Vicena (graficky spracoval aj Tvar ducha). Netechnický, expresívny výraz písma rezignuje na vytvorenie fontu, v kaligrafii treba hľadať slová – učiť sa ich vidieť, znova sa učiť čítať. A podobne aj africká plastika otvára našim očiam nový svet – svet, ktorý sa ešte len učíme vidieť.