Vyhľadávanie
Chorošna stvar: moloko s nožmi
Anthony Burgess: Mechanický pomaranč
Bratislava, Ikar 2004
Preklad Otakar Kořínek
„Bola napísaná takým megošským štýlom, samé ach a och a taký blezgar, ale tak mi z toho vychádzalo, že všetky druhy píplov sa dnes premieňajú na stroje a že rastú – vy, ja, on a bozaj ma v šary – tak celkom normálne a prirodzene ako ovocie“ (s. 133).
Burgessov mladistvý hrdina nepozná zlatú strednú cestu; buď ide (doslova) aj cez mŕtvoly, alebo je mu z akéhokoľvek násilia zle. To však až po nezvyčajnej kúre, ktorú ako delikvent podstúpi. Ešte predtým je však čitateľ konfrontovaný so svetom plným zla a hrubej sily, násilia, so svetom, ktorému jeho brutálnu podobu vnucujú tínedžeri ako Alex. Takým ako on patrí nočné mesto, jeho bezstarostným jazdám sa musia vyhnúť všetci pokojní občania. Burgess zobrazuje násilie veľmi odkryto, sugestívne a plasticky, násilie, pri ktorom Alex a jeho „kamoge“ pociťujú čosi ako chladnú radosť, chvíľkovú rozkoš, ľahostajné uspokojenie. Patrí k ich životu ako „moloko s nožmi“, ako niečo celkom samozrejmé. Alexove sociálne kontakty sú zúžené len na negatívne zamerané aktivity, jeho citový obzor sa naliehavo viaže azda len na vážnu hudbu, v ktorej sa vynikajúco vyzná a ktorá jediná sa vymyká z jeho prevažne deštrukčných prejavov. Ani hudba však nie je kontrapunktom k jeho krikľavo manifestovanej sile voči slabším, aj ona si ho získava skôr racionálne ako emotívne. Až keď mu pri pochybnom pokuse o prevýchovu púšťajú krvavé filmy spolu s jeho obľúbenými melódiami, čosi sa v ňom zlomí a ako zlomený človek už nevládze páchať zlo, čo predtým robil s vytrvalosťou a vášňou. Kniha sa tak stáva nie už románom o násilí, ale o manipulácii: aj z Alexa urobili „dobrého“ človeka pre niečo. Aj jeho „prevýchova“ je v podstate násilným aktom, akým už býva každá manipulácia s človekom.
Podstatnou formatívnou zložkou tohto dielka je jeho jazyk, tvorený aj rusizmami, anglicizmami či výpožičkami z chorvátčiny, a to všetko v slovne rozpohybovanej podobe, príťažlivo dynamickej. Máme tu do činenia so slangom či priam argotom najmladšej generácie, v slovenčine novým, originálnym a nikde neodpozorovaným, a predsa pôsobiacim prirodzene. Je len zásluhou prekladateľa O. Kořínka, že román má primeranú gradáciu a Alexovo rozprávanie priam prekypuje obrazným, svietivým, britkým obsahom, takže, ako sa tvrdí aj v doslove P. Uličného, jazyk je tu nepochybne ďalším hlavným hrdinom.
Mechanický pomaranč sa tak stal skvelým čítaním o tom, ako sa nestratiť aj v dnešnom globalizovanom svete, ktorý je už trochu inde ako ten Burgessov, no nesporne najmä v smere, ktorý naznačuje aj román.
Viera Prokešová
