Recenzia
Marta Žilková
17.10.2013

Medveďku, daj labku

V podstate nikoho, kto pozná produkciu vydavateľstva Buvik, knižočka Medveďku, daj labku neprekvapí. Prekvapení by sme boli skôr vtedy, keby nezareagovalo na potreby detí, vydávajúcich sa na cestu z bezstarostného detstva do obdobia školských povinností. A nebola by to Mária Števková, editorka čítanky, keby deti nevyprevádzala „do sveta“ textami, kde figuruje macík, macko, Brumlíček, macinko, starý známy, s ktorým mnohé deti prežili detstvo, preto pre nich znamená istotu domova a dobrých ľudí.

Čítanka je zostavená tak, že všetky texty sa dotýkajú medveďa v rozličných podobách a úlohách. Editorka sa spolieha na časom odskúšaných autorov našej i cudzej proveniencie, klasikov i súčasníkov, počnúc L. N. Tolstým či Ľudmilou Podjavorinskou, pokračujúc poľskými, českými, maďarskými či severskými rozprávkarmi a končiac Danielom Hevierom. Žánrovo je kniha pestrá, zaujme a neunaví malých čitateľov. Zo začiatku sa tvoria príbehy podľa obrázkov. Až neskôr prichádzajú texty na čítanie. Striedajú sa krátke rozprávky s veršíkmi, hádankami, pesničkami, krížovkami – úlohami pre samostatnú činnosť detí. Nezanedbala sa ani výtvarná stránka (Vlasta Baránková), niektoré obrázky sa môžu aj vyfarbiť. Publikácia je didakticky správne postavená, lebo požadované výkony žiakov sú zadávané v podobe naoko nenáročnej hry.

Je dobré, ak si pedagógovia môžu vyberať z viacerých ponúknutých variantov čítaniek. Závisí teda len od ich rozhľadu, vkusu a literárno-didaktickej pripravenosti, čo si zvolia. Medveďko… ponúka deťom pomocnú labku pri prvom styku so školou.