Recenzia
Alexandra Pechová
19.07.2013

Medzi dvoma domovmi 3 (Antológia slovenskej eseje v zahraničí)

Editori M. Harpáň, P. Cabadaj, V. Skalský.
Bratislava, Literárne informačné centrum 2010

Antológia slovenskej eseje v zahraničí je príťažlivou studňou múdrostí a subjektívnych názorov tých, ktorých hlasy uviazli medzi dvoma domovmi. Vďaka kultivovanému spracovaniu trojice odborníkov Michala Harpáňa, Petra Cabadaja a Vladimíra Skalského sa nám názory slovenských autorov žijúcich v zahraničí dostávajú priamo do čitateľských rúk v podobe publikácie, ktorá je spoločným projektom Literárneho informačného centra, Matice slovenskej a Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Antológia Medzi dvoma domovmi 3 je tretím pokračovaním antológií Medzi dvoma domovmi 1 (slovenská poézia v zahraničí) a Medzi dvoma domovmi 2 (slovenská próza v zahraničí). Zostavovatelia rozdelili eseje do troch kapitol podľa povahy a historicko-geografickej situovanosti autorov esejí na Slovenskú dolnozemskú esej, Exilovú esej a Slovenskú esej v Česku. Pred každou z nich sa objavuje detailná deskripcia života a diela jednotlivých autorov nachádzajúcich sa v danej časti. Pred konkrétnou esejou má čitateľ k dispozícii medailónik s fotografiou a základnými informáciami o autorovi. Prehľadnosť a dôslednosť v spracovaní antológie sú spolu s myšlienkovou pointou integrujúcou jednotlivé eseje základom pozitívneho ohlasu čitateľov.

V prípade, že sa zameriame na minulosť a upriamime pozornosť na nedemokratické režimy, môžeme si položiť otázku, či existuje pre spisovateľa niečo cennejšie, ako je slobodné vyjadrenie vlastných myšlienok. Azda nie, pretože cez tieto vyjadrenia sa buduje literárne povedomie a literatúra všeobecne. Ako konštatuje vo svojej eseji Lepšie zažať svetielko ako preklínať tmu Jozef Cíger Hronský: „Dobrá myšlienka má nesmiernu moc, nezastaví ju nič na svete: ani cenzor, ani bajonety a ušľachtí človeka. Práve literatúra utkaná z klbka takýchto myšlienok sa stáva dominantnou témou 28 esejí. Môžeme konštatovať, že napriek zjavnej tematickej homogénnosti, nemožno vnímať jednotlivé eseje ako jednotvárne. Výraznú diferenciáciu cítime najmä v rovine spracovania. V mnohých sa spriezračnil subjektívny postoj autora k problematike, ktorej sa venuje nezvyčajným spôsobom. Do spomínaného typu môžeme zaradiť dva druhy esejí. Niektoré nás upútajú svojím spomienkovo-reportážnym charakterom (Paľo Bohuš – Spoločná hruda Panónie, Vladimír Skalský – Moja Praha slovenská) a iné na nás zapôsobia literárno-kritickým, reflexívnym a miestami aj ironickým uchopením tém o literárnej spisbe (Ondrej Štefanko – Genius loci, Samuel Boldocký – Tvorivé aspekty a podnety melanchólie). Menej častou je esej odborného rázu, kde sa autor striktne pridržiava faktografických a historiografických údajov, ktorých pozadie slúži na vykreslenie života popredných predstaviteľov nášho kultúrneho dedičstva (Oldřich Kníchal – Peštianska Odysea básnika Slávy dcéry a iné). Zostavovatelia mysleli na detaily a okrem úvodných slov a medailónov prezentujúcich spisovateľov, nezabúdajú na bibliografický údaj uzatvárajúci esej a tým je rok jej napísania. Čitateľovi sa tak otvára priestor na pochopenie súvislostí medzi historicko-kultúrnymi udalosťami, životom autora a obsahom eseje.

Antológia slovenskej eseje v zahraničí Medzi dvoma domovmi 3 je určená nielen pre držiteľa prvých dvoch antológií, ale najmä pre milovníkov literatúry, histórie a pre tých, ktorí vedia, že „veľké umenie nie vždy potrebuje známe metropoly na svoj zrod“.