Ikar 2016
Stačí si iba zalisto-
vať v Slovenskom
biografi ckom slov-
níku a pri hesle
Ruppeldt zistíme,
o akú významnú
famíliu v dejinách
slovenskej kultúry,
umenia či politiky
ide. Viacerí prísluš-
níci rodu boli náro-
dovci, hudobníci,
spisovatelia, prekla-
datelia či diplomati. Práve jeden z potomkov rodu
bol dramaturg a diplomat Miloš Ruppeldt (1953 –
2016), ktorý sa pokúsil napísať ságu svojho rodu.
Priviedla ho k tomu nielen rodová tradícia, ale aj
zaujímavé osudy jednotlivých príslušníkov rodu.
Pravda, autor sa nepokúsil predstaviť čitateľom
komplexný pohľad na jednotlivé osudy, niekedy
ich spomína iba okrajovo, ako mu to koncepcia
knihy umožnila. Jeho úmyslom bolo do textu
vtesnať vlastné spomienky, obohatené o zážit-
ky svojich najbližších. Miloš Ruppeldt sa pokúsil
zaznamenať predovšetkým životné príbehy troch
Milošov z rodu, z ktorých tretím nositeľom tohto
krstného mena je práve on, autor knihy.
Busta Miloša I. (1881 – 1943) je na Františkán-
skom námestí v Bratislave a ide o autorovho sta-
rého otca. Bol to hudobný pedagóg, teoretik,
dirigent, riaditeľ prvej Hudobnej školy pre Slo-
vensko, ktorý sa venoval aj bohatej teoretickej
a publicistickej činnosti. Dve z jeho detí (Tatiana
a Dušan) sa stali novinármi.
Tretím dieťaťom bol Miloš II. (1922 – 1967), au-
torov otec, ktorý sa venoval žurnalistike, no bol
aj prekladateľom a diplomatom. O jeho poslaní
autor napísal: „S absolútnou istotou vedel, čomu
sa chce venovať – politike a diplomacii.“ Počas
vojny bol v Londýne, kde sa stal blízkym spolu-
pracovníkom Vladimíra Clementisa a roku 1946,
po skončení vojny a návrate do Československa,
Clementisovým osobným tajomníkom. V diploma-
tických službách pôsobil v Paríži, v Štokholme
a v Indii. V zahraničí sa stretával aj s priateľmi,
slovenskými nadrealistami, básnikmi Vladimí-
rom Reiselom a Štefanom Žárym. Poznal sa aj
s viacerými významnými spisovateľmi tých čias
(Aragon, Erenburg, Moravia, Sartre, Miller).
Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storo-
čia ho nespravodlivo obvinili. Z diplomata sa stal
robotník, no od roku 1956 nastúpil ako zahranič-
no-politický komentátor do vtedy veľmi progresív-
neho a populárneho Kultúrneho života. Roku 1964 ho
rehabilitovali. Autor spomienkovej knihy Miloš
III. písal aj o pobytoch s rodičmi v budmerickom
Dome slovenských spisovateľov, kde sa mu vryla
do pamäti návšteva amerického beatnika Allena
Ginsberga… Otcove osudy z mladosti zdramati-
zovala jeho láska k dcére diplomata, ktorý roku
1948 emigroval na Západ a násilím zobral so sebou
aj ju. Rozchod spôsobil sklamanie Miloša II., no
v Londýne sa zoznámil s Angličankou Jean, s ktorou
sa oženil a z tohto manželstva sa narodil Miloš III.
Slovensko-anglické manželstvo v tých časoch
nebolo samozrejmosťou, vždy hrozilo nejaké rizi-
ko. To však bol začiatok autorovho života „medzi
dvoma svetmi“. Na jednej strane ho pútalo mesto
na Dunaji a na druhej zasa anglickí príbuzní, ro-
dičia matky Jean. Tá však dala prednosť životu
s manželom v Bratislave, hoci ako Angličanka
v tých časoch nerozumela mnohým veciam u nás,
vyvierajúcim z podstaty nášho politického zria-
denia – reálneho socializmu.
Miloš v niektorých kapitolách spomína na det-
stvo a kamarátstva z okolia bydliska na Vysokej
ulici, potom na študentské roky, počas ktorých
bol jeho spolužiakom na VŠMU neskorší teatrológ
Andrej Maťašík a tiež Miloš Mistrík. Po skončení
školy sa Miloš Ruppeldt stal dramaturgom v tele-
vízii. Podieľal sa na viacerých úspešných televíz-
nych inscenáciách, písal rozhlasové hry. Venoval
sa aj prekladom z anglického jazyka. Okrem iných
preložil aj knihu G. Orwella Zvieracia farma. Roku
1990 nastúpil do diplomatických služieb a stal sa
kultúrnym atašé na československom a od roku
1993 na slovenskom veľvyslanectve v Londýne.
Po odchode z diplomatických služieb zaujal
miesto dramaturga v televízii a na bratislavskej
Novej scéne. Ruppeldtova spomienková kniha
je napísaná otvorene, nezakrýva ani súkromné
stránky života (otcov súhlas so spoluprácou s ŠtB,
svoje vzťahy a dve manželstvá) v duchu toho, ako
znie nadtitul jeho knihy: Osud to nemá niekedy
v hlave v poriadku.
