Vyhľadávanie
Prešov, Filozofická fakulta PU 2011
Kniha Petra Kášu vychádza v rámci edície Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis a má podtitul Slovenská literatúra prvej polovice 19. storočia v stredoeurópskom kontexte. Od úvodného porovnania poézie P. J. Šafárika s poéziou jeho predchodcov cez vnímanie Šafárika ako historika, ktorý vidí dejiny slovenskej literatúry ako obraz našej kolektívnej identity, až po reflexiu česko-slovenských otázok v jeho korešpondencii monografia Medzi textami a kultúrami súhlasne nadväzuje na našu literárnohistorickú tradíciu: zaoberá sa slovenskou literatúrou. Už tieto časti knihy ale naznačujú, že pod adjektívom „stredoeurópsky“ nevníma jej pôvodca tradičný, česko-slovenský kultúrny kontext, etablujúci sa v prvej polovici 19. storočia medzi niektorými slovenskými spisovateľmi (Kollár, Šafárik), ale aj kontext vzájomne komunikujúcich literatúr v rámci vtedajšieho Uhorska. Ukazuje na vzťahy rôznojazyčných literatúr koexistujúcich vo vnútri uhorského priestoru, aby každú zo svojich literárnohistorických čŕt „zreálnil“ (v zmysle exaktnosti; ak totiž uvažujeme o prácach literárnych historikov počnúc Jaroslavom Vlčkom a generáciou Stanislava Šmatláka nekončiac, ich pohľad na dejiny slovenskej literatúry sa postupne stáva príbehom, ktorý je síce podporeným faktami, ale vzhľadom na vynechávanie kontextu literatúr komunikovaných na území dnešného Slovenska príslušníkmi rôznych etník, ale aj na selektovanie z rôznojazyčných textov slovenských autorov, je možné, že prerastie do príbehu nesúceho znaky krásnej literatúry v zmysle tvrdení Haydena Whitea). Kášom zvolená cesta teda nie je ani v súčasnosti pre slovenského literárneho historika cestou jednoduchou. Navyše sa Káša vo svojej práci venuje otázkam literárnohistorickým, literárnoestetickým a kulturologickým (v zmysle literatúry ako súčasti kultúrnej pamäti) v našom prostredí pomerne vzácnym spôsobom – s nadhľadom. Dokladajú to viaceré kapitoly, napr. o odozve Šafárikovej tvorby v uhorsko-maďarskom kontexte, o genéze pojmu „maďarón“ (spor Sama Vozára a Ľudovíta Štúra), o kreovaní dejín v literatúre (zemania, kuruci a slovenskí hrdinovia v textoch Jána Kalinčiaka a Sama Tomášika), o zrode slovensko-maďarských nevraživostí v spisoch Ľudovíta Štúra, ale aj kapitoly zacielené na poľsko-slovenské vzťahy, napr. o genéze slovanskej idey, o politických dimenziách estetiky romantizmu, o poézii Adama Mickiewicza a Juliusa Sŀowackého. Je na mieste skonštatovať, že kniha Medzi textami a kultúrami pôsobí ako podstatný hlas do diskusie o nutnosti re-konštruovať spôsob náhľadu na dejiny našej literatúry.
