Recenzia
03.06.2019

Mesačná prácička

Marťan bol zjav. Kniha, ktorá prišla odnikiaľ a spravila vedu znovu sexi. Dobre, to je možno prehnané tvrdenie, ale svojím ľahkým a humorným štýlom znovu predala „hard sci-fi“ masám. Lebo presne to to bolo – tvrdé, nefalšované sci-fi, kde veda a technika mali prvé slovo. Oni boli to, čím sa riešili problémy, oni boli v centre diania. Z neznámeho blogera Andyho Weira sa stala spisovateľská hviezda. Pre tých, čo boli leniví, vznikol vynikajúci film, ktorý je v podstate takmer presným prepisom knihy (pár scén vynechal). Prirodzene sa očakávalo, čo Weir napíše ďalej.

Vznikla Artemis. Krásny názov, meno bohyne, lovkyne, je to skoro až symbolické, lebo hlavnou postavou v nej je Jazz – pašeráčka z mesačného mesta. Neloví síce zverinu, ale peniaze. Jedného dňa si ju výstredný milionár najme na niečo iné, ako na pašovanie. Priemyselná špionáž sa tomu hovorí. V tých slušnejších kruhoch, laik by povedal, že ide o obyčajnú sabotáž. Jazz je nanič hrdinka. Je príliš perfektná. Weir asi nechcel nikoho naštvať, a tak vytvoril dokonalú ženskú – sebavedomú, plnú sexuálnej energie a zároveň neuveriteľne inteligentnú. Hlavne inteligentnú, pripomína to stále, až to lezie na nervy. Čím si vytvoril slabinu. Iste, v deji jej stavia do cesty zaujímavé a náročné prekážky, vôbec ju nešetrí, ale akosi čitateľ vie, že sa z toho vyhrabe viac-menej bez ujmy. Navyše, prvú polovicu sa v knihe nič závažné nestane. Je to len pekne napísaná nuda. Zaujímavejšie to začne byť v druhej polke, kde konečne veci idú do... No jednoducho sa Jazz prestane dariť a v hre začne byť osud celej kolónie.

Začnem od konca. Weir skončil vo vydavateľstve Crown, ktoré spadá pod gigantov Penguin a Random House. Tam si ho odchytil rovnaký editor ako Ernesta Clinea, autora Ready Player One. Nespomínam to len tak bezúčelovo. Druhá Clineova kniha Armada – u nás ako Flotila – je totiž veľmi podobná Weirovej Artemis. V podstate nesie v sebe zjavný rukopis svojho autora i jeho prvky, v tomto prípade posadnutosť kultúrou videohier. Lenže ak vám Ready Player One prišiel príliš encyklopedický s rozťahaným nezaujímavým dejom, Flotila ide na to opačne. Videohry sú stále dôležitou súčasťou príbehu, ale encyklopedické vsuvky sú potlačené na nevyhnutné minimum, dej je svižnejší a navyše má v podstate filmovú, trojaktovú štruktúru. To isté sa stalo i Weirovi pri Artemis. Štruktúra je predsa len trošku zložitejšia, ale stále je „hollywoodska“. Expozícia, prvý zvrat, prekážky, druhý zvrat a veľké finále. Pokiaľ pri čítaní sledujete čísla strán, viete presne, ako bude kniha gradovať. Veda je stále prítomná, ale je jej menej. Pribudla akcia. Román sa v porovnaní s Marťanom číta ľahšie, je svižnejší.

Nepovažujem to za náhodu. Otázka je, ako na to reaguje čitateľ?

Ak Vás Weir uchvátil svojou prácou s vedeckými a technickými poznatkami, Artemis môže byť sklamanie. Niežeby ste si to neužili, ale je toho rozhodne menej. Veda tu hrá druhé husle, Jazz väčšinu vecí rieši svojím šarmom.

To je dobrá správa pre tých, ktorí chcú viac deja, zvratov a napätia. Len je škoda, že toto všetko sa dostaví až neskoršie. Príbeh sa totiž veľmi pomaly rozbieha. V úvode je povinná expozícia, postupne sa zoznamujeme so všetkými postavami a prostredím a chvíľu trvá, kým konečne príde zápletka a konflikt. Ten, našťastie, obstojí. Kombinácia kriminálnej zápletky o nevydarenej lúpeži a vesmírneho prostredia dodáva dosť priestoru na zaujímavé situácie. Perfektne by vyzneli na filmovom plátne, možno lepšie ako na papieri.

A to je hlavný dojem z knihy. V podstate je napísaná tak, aby z nej bol čo najpútavejší film. Podobne ako z Flotily. Stále je tu prítomný Weirov nadhľad a humor, stále sa hrdina ocitá v ťažkej existenciálnej situácii, stále je tu obrovská dávka vedy i ľahké komentovanie spoločnosti, ako to bolo v Marťanovi. Avšak všetko pôsobí zjednodušene a výrazne akčnejšie než Marťan. Je to skôr taký slabší, ľahšie stráviteľný odvar. V zásade to nie je prekážkou. Weir napísal zaujímavé sci-fi, avšak otázka je, či práve to od neho fanúšikovia očakávajú. Pomalý rozbeh a hromada povinného klišé knihe tiež nepomáha. Artemis sa síce číta ľahko, je svižná a neurazí, avšak z priemeru nevytŕča. V tomto prípade bude asi lepšie počkať si na film. Už sa pripravuje.