Recenzia
Marta Moravčíková
28.10.2014

Mesačné slzy - Bettina Belitzová

Venovanie s citáciou Franza Kafku v knihe Mesačné slzy (preklad K. Schmidtová) od Bettiny Belitz, prológ a niekoľko prvých viet – fajn. Vzápätí napriek dobrému jazyku a štýlu istý chaos – márne hľadanie súvislostí a pocit, že pri tlačení knihy sa nejaká tá stránka vyparila. A s každou ďalšou, plnou detailných, nie vždy však nevyhnutných opisov výrazne spomaľujúcich dej, čítanie pripomína jednu zo slávnych scén z Formanovho Amadea: Jozef II. je po doznení Mozartovho Únosu zo Serailu síce spokojný, ale po krátkom váhaní pridá to, čo mu našepká riaditeľ opery: je tam, ehm... príliš mnoho nôt.

Je však tento výrok možné použiť aj na margo knihy ako parafrázu? Je o jej vyše päťsto stranách možné povedať to, čo sa natíska, teda, že je v nej príliš mnoho slov? A možno pridať aj rozporuplný poznatok, že ten čítavo napísaný, dobre preložený i zredigovaný príbeh, hoci s občasnými pravopisnými zádrhmi, je zbytočne rozvláčny, bez hlbšej myšlienky? A to aj napriek tomu, že na rôznych internetových fórach mnohé (najmä) čitateľky „dostal“, že z neho šalejú a nevedia sa dočkať pokračovania toho, čo bude ďalej s cambionmi (potomkami zrodenými zo zväzkov démonov a ľudí), prípadne s ľuďmi, ktorých démoni, ale aj cambioni vyciciavajú ako nočné mory?

Je to možné. A vôbec sa to nevylučuje s nadšenými hodnoteniami násťročných, prípadne menej náročných čitateľov. Okrem remeselne dobre zvládnutého textu môže byť vysvetlením poznámka na prebale knihy – pre čitateľov od 15 rokov. Násťroční na rozdiel od skúsených čitateľov ešte nemusia vedieť, že rovnakým (ak nie väčším) umením ako písať je aj umenie škrtať. Priveľa zbytočných slov totiž nekonečne nudí. A v konečnom dôsledku môže znamenať odloženie knihy dávno pred záverečnou pointou (ak nejaká v knihe je). Navyše, ako vraví istý mladý autor, príliš mnoho slov môže znižovať citlivosť čitateľov na ich význam. K týmto poznatkom však musia dospieť nielen desiatkami prežitých rokov, ale najmä stovkami prečítaných kníh. Násťročných to ešte len čaká. Ak v nich však Mesačné slzy vzbudia záujem o poznanie (a poznávanie) prostredníctvom kníh, a neskôr aj literatúry, netreba nad nimi roniť slzy.