Vyhľadávanie
Bratislava, Kalligram 2011
Po monografii Filozofi v meste (2008) venovanej tomu, ako mesto vstupovalo v histórii do myslenia filozofov, predstupuje autor pred čitateľskú verejnosť s voľne nadväzujúcou monografi ou Mesto vo filozofii, čím naznačuje možné väzby medzi koncepciou mesta (stratégiami jeho utvárania, typom racionality, ktorá sa stala jeho základom) a medzi filozofi ckými koncepciami týkajúcimi sa problémov človeka, prírody, spoločnosti. Tematizáciou spojív medzi konceptmi tradične situovanými do architektúry a filozofi ckými koncepciami ponúka Marcelli inovujúci pohľad na možnosti fi lozofi e pri uchopovaní problematiky mesta ako historického produktu. Obe knihy možno vnímať aj ako intelektuálne výzvy smerujúce k prekračovaniu tradičného myslenia o vzťahu prírody a kultúry, živelnosti a usporiadanosti, indivídua a spoločenského celku.
Pútavým spôsobom autor rozpráva príbeh o vzniku a metamorfózach mesta, posúvajúc svoj pohľad od antiky (založenie Ríma) až po súčasnosť (moderné architektonické projekty typu mesta Brazília). Jeho uvažovanie sa nekončí mestom ako architektonickým (kultúrnym) výtvorom, ale presahuje do uvažovania o meste jednak ako o priemete dobových sociálnych, ekonomických, politických podmienok a jednak ako o dôležitom faktore spoluutvárajúcom historický typ človeka, jeho životný spôsob, sociálnu identifi káciu a vzťahovanie sa k iným indivíduám, resp. k spoločenským celkom.
Jednotlivé kapitoly sledujú chronológiu vznikania mesta, autor hovorí o „zakladateľoch“, „obnovovateľoch“, „inžinieroch“ a „vitalistoch“ – ako o hlavných aktéroch. V prvej kapitole sa pozornosť venuje aktom zakladania miest, čo Marcelli ilustruje na prípade starovekého Ríma, do popredia sa dostáva štruktúra zakladateľského príbehu s troma dejstvami a s mytologickými koreňmi predstáv o vzniku mesta. Mytologickým rozprávaním však nemožno odhaliť skutočnú históriu vzniku mesta, zakladateľský mýtus autor následne nahrádza analýzou podmienok, ktoré tento vznik umožnili. „Obnovovatelia“, ako ich autor predstavuje v ďalšej kapitole, sa podobne ako zakladatelia pridržiavajú idey komunitného usporiadania obce, čím však sú obce väčšie, tým väčšia je v nich aj korózia komunitných vzťahov, na čo obnovovatelia reagujú svojimi „opravnými“ úsiliami. Ak odosobňovanie vzťahov predstavuje jednu stránku historických zmien mesta/obce, druhou stránkou je strácanie autonómie mesta a prenechávanie kompetencií štátu: práve to je dimenzia, ktorej sa v knihe venuje pozornosť v súvislosti s diskusiami o občianskych slobodách. Charakteristické je, že jednotlivec v ďalšom vývoji, ktorý sprevádzalo pretrhnutie jeho puta s obcou, vstupuje do politického života ako občan, nie už ako mešťan. Novú situáciu refl ektujú fi lozofi rôzne, originálne na ňu reaguje Jean-Jaques Rousseau, ktorého koncepciu (stručne vyjadrenú metaforou „regres k obci“) Marcelli analyzuje nielen v súvislosti s ideami komunalizmu, ale aj s dôrazom na aktuálnosť kritického potenciálu, ktorý obsahovali úvahy osvietenského filozofa.
Putovanie históriou mesta pokračuje refl exiou „inžinierstva“ spojeného s rozvíjaním mocenských disciplinárnych techník a metód kontroly nad životnými procesmi a ľudskými telami, autor sa opiera o Foucaultove analýzy regulačných mechanizmov v rámci robotníckeho mesta, pripomína však aj Engelsove zásluhy pri kritickom zobrazovaní anglického priemyselného mesta v 19. storočí, a tým aj dopadu rozmáhajúceho sa kapitalizmu na postavenie robotníckej triedy. Pozornosť venuje programu „architektonického racionalizmu“, funkcionalizmu a univerzalizmu, corbusierovským projektom geometrizácie mesta či „inžinierskej estetike“ a prechodu architektúry k politickej angažovanosti (aj na príkladoch českej a slovenskej avantgardy). Napokon v kapitole venovanej vitalistom si všíma tendencie k naturalizácii a ekologizácii mesta, predstavuje vybrané súčasné vízie mesta.
Marcelli nás v knihe vedie s obdivuhodnou erudíciou dejinami mesta, a to spôsobom, ktorý núti zamýšľať sa nielen nad jeho historicky sa meniacimi podobami, ale aj nad potrebou nanovo premyslieť, čo pre dnešného človeka znamená byť súčasťou komunity, mesta, sveta.
