Vyhľadávanie
Klasický motív pána a sluhu putujúcich za svojím cieľom nekonečnou ruskou zimnou krajinou zmietanou metelicou. Kone také malé, že sa podobajú viac na detské hračky ako na živé zvieratá. Záhadný bolívijský vírus, ktorý mení ľudí na zombie. Zamrznutý obor aj trpasličí mlynár. Vitaminátori a ich záhadné pyramídy.
Vladimír Sorokin (1955) v novele Metelica opäť namiešal literárny kokteil, ktorý sa čitateľovi bezo sporu zapáči. Rozprávanie nás uvedie do puškinovsky tradičnej situácie – doktor Garin prichádza do prepriahacej stanice, snaží sa zohnať odpočinuté kone a všade navôkol zúri metelica. Podarí sa mu splniť poslanie? Dobrodružné rozprávanie o ceste človeka zápasiaceho so živlom sa voľne prelína s prvkami sci-fi, fantasy, paródie aj grotesky. Próza je nasýtená skrytými významami, alúziami (nie iba literárnymi) či reáliami vytrhnutými z kontextu a prenesenými do novej skutočnosti.
Autor si metelicu vyvolil za hlavnú hrdinku príbehu – čo však v dejinách literatúry nie je žiadna novinka. Sorokin opäť demonštruje, ako bravúrne dokáže čerpať z bohatej ruskej literárnej tradície, prispôsobiť si ju a vystavať na nej pútavú, často až šokujúcu prózu. Slovníkom dneška by sme povedali, že práve metelica „drajvuje“ celý dej a svojou silou nás strháva do hĺbok textu. Ženie rozprávanie šialeným tempom zamrznutým peklom, na chvíľu ustane, nech si čitateľ oddýchne, a potom udrie s novou silou. Jej pričinením sa z cesty stáva nedosiahnuteľná fatamorgána. Človek sa stráca v nekonečnom mrazivom ruskom priestore, práve putovanie je jeho cieľom. Autor v jednom interview prirovnal ruský život k metelici, k nekonečnej zimnej ceste nikam… Novela Metelica Vladimíra Sorokina, jedného z najčítanejších súčasných ruských prozaikov, je už jeho štvrtou prózou. Prekladateľ Ján Štrasser systematicky nadväzuje na vlastné preklady Sorokinových próz z predchádzajúcich rokov – Opričníkov deň (2008), Ľad (2008), Srdcia štyroch (2009). Ak ste mali možnosť čítať niektoré zo Sorokinových diel v preklade Štrassera, jednoznačne rozpoznáte jeho rukopis. Slovenský preklad jazykovo nezaostáva za originálom. Živý jazyk podčiarkuje atmosféru, neuberá na dynamike. Iste si toto dielo so záľubou prečítajú Sorokinovi fanúšikovia, ale aj tí, ktorí si k nemu doteraz nenašli cestu. Na rozdiel od väčšiny jeho diel totiž nešokuje, práve naopak, podnecuje a inšpiruje.
