Recenzia
10.08.2010

Metro 2033 - Dmitry Glukhovsky

Dmitry Glukhovsky

Metro 2033

Bratislava, Ikar 2009

Preklad Zuzana Nedbalová

Dávno sa mi nestalo, aby ma pri čítaní fantasy či sci-fi ovládol taký pocit až nepríjemnej aktuálnosti. Nie je to vymyslená rozprávka či akási metafora, to všetko sa môže onedlho stať, ba možno sa to aj deje. Príbeh sa odohráva v moskovskom metre po ničivej globálnej, pravdepodobne nukleárnej katastrofe. Metro kedysi slúžilo aj ako protiatómový kryt, lenže po rozpade jednotného systém riadenia objektu civilnej obrany nastal chaos a anarchia. Jednotlivé stanice sa stali miniatúrnymi štátmi so svojimi ideológiami (komunistická, fašistická, religiózna), režimami (vojenský, obchodnícky, s filozofickým zameraním či primitívny kanibalský). Vzájomne sa spájajú alebo proti sebe bojujú, navyše sú všeobecne ohrozené radiáciou na povrchu a ľudskými i zvieracími mutantmi, ktorí útočia z podzemia. A pokračuje aj krutý zápas s neľútostnými podmienkami života v tme a nedostatku a s vlastným strachom a agresivitou. Človek sa neraz dostáva na úroveň zvieraťa, chce prežiť za každú cenu. Hrdinom príbehu je mladík Arťom. Narodil sa ešte na povrchu a útržkovito sa dozvedáme, že matka ho pri útoku zmutovaných gigantických potkanov v zúfalstve zverila neznámu vojakovi. Otčim ujo Saša ho zachránil a vychoval na stanici VÚNH (niekdajšia stanica Výstava úspechov národného hospodárstva). Predpokladá, že chlapec tam prežije celý život, ale ten sníva o spoznávaní sveta na povrchu. Preto prijme ponuku na tajnú a nebezpečnú misiu – odovzdať odkaz Lovca vo vzdialenom Meste a prispieť tak k záchrane svojej stanice. Musí prejsť nebezpečnými úsekmi tunelov, spoznať rôzne spoločenstvá. Je vyvolený, alebo prekliaty? Stane sa mostom medzi ľudstvom a novou rasou?

Román je debutom ruského spisovateľa, rozhlasového a televízneho moderátora, tvorcu trileru Súmrak, zbierky poviedok Noc, Príbehy o zvieratách a divadelnej hry. Ale nič neprekonalo úspech jeho debutu. A tak sa vlani k tejto téme vrátil v románe Metro 2034. Nejde však o pokračovanie, ale paralelný príbeh s inými postavami. Čitateľov oslovilo jeho umné spletanie historických, ideologických, politických, ale i psychologických a filozofických motívov. Nevraviac o vytváraní pôsobivej atmosféry. On sám sa priznáva, že ho inšpiroval Gogoľ svojimi Večerami na Dikanke, kde si ľudia rozprávajú strašidelné historky.